Asi 2000 demonštrantov, ktorí sa zišli pred veľvyslanectvom EÚ v JAR, deklarovalo, že situácia v KDR je podobná ako na Ukrajine. Žiadali EÚ, aby voči Rwande a jej prezidentovi Paulovi Kagamemu uplatnila rovnaké opatrenia – sankcie, aké boli aplikované na Rusko.
Demonštranti odsúdili aj dohodu o nerastoch medzi EÚ a Rwandou a obvinili Brusel z podnecovania konfliktu a drancovania svojej krajiny. Rovnaký názor svojho času vyjadrila aj sieť približne 30 európskych mimovládnych organizácií EurAC.
Spomínaná dohoda bola podpísaná vo februári 2024 a umožňuje EÚ, aby mala prístup k zdrojom surovín vrátane cínu, volfrámu, zlata, nióbu a prvkov vzácnych zemín. Náleziská týchto surovín, ako aj koltánu – rudy, ktorá je dôležitá pri výrobe telefónov a notebookov – sú aj na východe KDR susediacom s Rwandou.
Ozbrojené Hnutie 23. marca (M23) za podpory vojakov rwandskej armády minulý týždeň v bleskovej ofenzíve obsadilo mesto Goma na východe KDR a deklarovalo, že chce postupovať až do hlavného mesta Kinshasa a chopiť sa tam moci.
V Gome – meste s viac ako miliónom obyvateľov – boje síce ustali, ale ozbrojené zrážky sa rozšírili do susednej provincie Južné Kivu, čím sa vystupňovala humanitárna kríza v tomto regióne bohatom na nerastné suroviny.
Rwanda nikdy nepriznala, že by hnutiu M23 poskytovala vojenskú pomoc. Naopak, tvrdí, že KDR podporuje a chráni ozbrojenú skupinu vytvorenú etnickými Hutuami, ktorí v roku 1994 počas genocídy v Rwande masakrovali Tutsiov a umiernených Hutuov.
M23 v utorok vyhlásila humanitárne prímerie. Stalo sa tak pred plánovaným stretnutím prezidenta KDR Félixa Tshisekediho s rwandským prezidentom Paulom Kagamem.
Zdroj feed teraz.sk
