Masarovičová vytvorila aj sošku Igric pre cenu, ktorá sa udeľuje na najstarších slovenských filmových a audiovizuálnych vyznamenaniach, od roku 1967 v réžii Slovenského filmového ústavu a od roku 1995 aj v spolupráci s Úniou slovenských televíznych tvorcov a Literárnym fondom. Sú to širokospektrálne ceny a iniciátori svojho času oslovili vtedy už renomovanú akademickú sochárku, aby vyhotovila vecný symbol s atribútmi stredovekého igrica.
Erna Masarovičová sa narodila 12. februára 2026 v Betliari ako dcéra Erny D´Angolovej a Alfonsa Masaroviča, ekonomického správcu grófskeho majetku Andrášiovcov. Študovala rok na gymnáziu v Rožňave, no rozhodnutím Viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938 sa z Betliara stála pohraničná obec a Erna ako dvanásťročná odišla k starým rodičom do Bratislavy, kde absolvovala druhý ročník. Po vypuknutí vojny pokračovala v štúdiu v Kežmarku a štvrtý ročník meštianskej školy ukončila v Malackách.
Životné a zdravotné peripetie v ťažkých vojnových rokoch Ernu Masarovičovú prenasledovali aj počas vysokoškolského obdobia. Po dvoch rokoch predčasne ukončila v Budapešti štúdium umeleckého priemyslu (odbor textil). Mesto obsadili nemeckí fašisti, preto sa vrátila do Betliara a po vojne vyštudovala (1946 – 1951) keramiku na Vysokej škole umeleckého priemyslu.
V rokoch 1951 – 1956 absolvovala sochársky ateliér Fraňa Štefunku na Vysokej skole výtvarných umení. V tom čase ju ako materiál zaujal kov a vybudovala svoj prvý ateliér, drevenú búdu vo dvore obytného domu v centre Bratislavy. V roku 1955 sa vydala, o rok porodila dcéru a spolu so svojím manželom Štefanom Kissoczym zrealizovali stavbu jedinečnej vilu pri Horskom parku.
Postupne sa v Masarovičovej tvorbe stala dominantnou oceľ a jej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií, inšpirovaných kubizmom, hudbou a ľudskou figúrou. Od 60. rokov sa stávala poprednou osobnosťou slovenského sochárstva a v 70. rokoch sa intenzívne venovala tvorbe plakiet a medailí, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM v Helsinkách, Lisabone, Florencii, Neuchateli, Haagu, Weimare, Londýne i v Paríži.
V súťaži na výtvarné riešenie insígnií a vyznamenaní ČSFR získala v rámci prvej ceny medailu Za hrdinstvo (1990). V roku 1993 vyhrala v Bratislave prvú cenu v súťaži na výtvarné riešenie insígnií a vyznamenaní Slovenskej republiky (Pribinov kríž). Na Medzinárodnom bienále v portugalskom Seixale ju v roku 2000 ocenili za inovatívny prístup a vysokú umeleckú hodnotu v tvorbe medailí a plakiet. V roku 2006 získala na prvom Bienále voľného výtvarného umenia Cenu Slovenskej výtvarnej únie za prínos do slovenskej sochárskej a medailérskej tvorby.
Prostredníctvom tvorby Erny Masarovičej bolo moderné slovenské výtvarné umenie prezentované v mnohých krajinách a jej diela sú zastúpené nielen v domácich muzeálnych a galerijných zbierkach. Obsahujú ich aj prestížne zberateľské inštitúcie ako napríklad British Museum Londýn, zbierky v Paríži a Budapešti, Umprum múzeum Praha i súkromné zbierky v USA i v Japonsku.
Erna Masarovičová zomrela 25. júna 2008 v Bratislave. O jej dielo sa stará dcéra Katarína, ktorá spravuje aj ateliér na Gorazdovej ulici ako súčasť osobitej vily na rázcestí pri bratislavskom Horskom parku. Zachovaný Ateliér EM sa stal platformou neobvyklého výtvarného projektu a každoročne býva dejiskom stretnutí a tvorby umelcov. Oproti vile a ateliéru sa nachádza Galéria ZáHRADA, jedinečný výstavný priestor so sochami a inými výtvarnými, či grafickými objektmi od slovenských o medzinárodných umelcov od roku 2009. Expozíciu dopĺňajú diela dcéry Erny Masarovičovej.
Zdroj feed teraz.sk
