Jeho snímka Slnko v sieti znamenala prelom v ?eskoslovenskej filmovej tvorbe 60. rokov 20. storo?ia, považuje sa za za?iatok novej vlny a je po nej pomenované prestížne ocenenie. Uher nato?il aj ?alšie oce?ované filmy, napr. Panna Zázra?nica, Kosenie jastrabej lúky a mimoriadne úspešné dielo Pásla kone na betóne.
Štefan Uher sa narodil 4. júla 1930 v Prievidzi. Po maturite odišiel do Prahy, kde v rokoch 1950 až 1955 študoval réžiu a dokumentaristiku na Filmovej akadémii múzických umení (FAMU). Z Prahy zamieril do bratislavského Štúdia dokumentárnych filmov.
Pod jeho režijným vedením vzniklo približne dvadsa? dokumentárnych filmov, charakteristická bola kritika rôznych spolo?enských a ?udských problémov. Jeho prvým dokumentárnym a celkovo debutovým filmom bol dokument Cesta nad oblaky, absolventský film z roku 1954, ktorý propagoval ?eskoslovenské aerolínie. Z dokumentov, ktoré nakrútil v Štúdiu dokumentárnych filmov to boli napríklad Prvá brázda (1955), U?ite?ka (1955), ?udia pod Vihorlatom (1956), Lodníci bez mena (1959), Pozna?ení tmou (1959) ?i O?ami kamery (1959).
V Štúdiu hraných filmov, do ktorého nastúpil v marci 1960, sa za?ala jeho spolupráca so spisovate?om a scenáristom Alfonzom Bednárom a kameramanom Stanislavom Szomolányim. Ich prvou spolo?nou snímkou sa stalo v roku 1962 prelomové dielo ?eskoslovenskej novej vlny Slnko v sieti. Lyrický príbeh emocionálneho dozrievania a vz?ahu dvoch mladých ?udí postupne nadobudol kultový status a po filme je pomenované aj prestížne ocenenie.
Spolupráca Uher-Bednár-Szomolányi pokra?ovala aj ?alšími filmami Organ (1964), Tri dcéry (1967), Génius (1969), Javor a Juliana (1972), Ve?ká noc a ve?ký de? (1974) alebo Kamarátky (1979). Tiež divácky úspešný televízny seriál Moje kone vrané (1980) nesie rukopis tejto autorskej trojice.
Pod?a rovnomennej novely Dominika Tatarku nakrútil Štefan Uher v roku 1966 snímku Panna zázra?nica, nekonven?ne komponovaný film o slobode a poslaní umenia, o tvorbe a rutinérstve, o lie?ivej a tvorivej sile ?udských vz?ahov. Poh?adom detí a mladých ?udí sa pozeral na svet vo filmoch Keby som mal pušku (1971) a Keby som mal diev?a (1976).
V 80. rokoch sa Štefan Uher vrátil k svojej pôvodnej poetike v snímkach Kosenie Jastrabej lúky (1982), ale predovšetkým filmom Pásla kone na betóne (1982). Príbeh pod?a novely Milky Zimkovej zasadený do prostredia východoslovenskej dediny opä? zaujal svojou otvorenos?ou a autentickos?ou. Život spisovate?ky Boženy Slan?íkovej-Timravy s nadh?adom i humorom zachytáva film Šiesta veta (1986).
Otvorenos? a sarkazmus sú prízna?né aj pre jeho posledný film Správca skanzenu (1988) s nezabudnute?ným Pavlom Mikulíkom v hlavnej úlohe. Od svojho celove?erného debutu My z deviatej A z roku 1961 až po túto poslednú snímku vytvoril celkove 18 celove?erných filmov.
Štefan Uher odovzdával svoje bohaté umelecké skúsenosti aj mladej generácii – od roku 1983 prednášal na VŠMU. Okrem pedagogickej ?innosti prispel po roku 1990 k vytvoreniu Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, bol vedúcim Katedry filmovej a televíznej réžie.
Otec ?eskoslovenskej novej vlny zomrel 29. marca 1993 v Bratislave vo veku 62 rokov. V tom istom roku získal Štefan Uher cenu Igric in memoriam za výrazný tvorivý prínos do slovenskej kinematografie.
Zdroj feed teraz.sk
