NEDE?NÉ ZAMYSLENIE (200)
?O BUDE SO SLOVENSKOM?
Jubilejné Nede?né zamyslenie…..Tento mesiac som dostal od nadácie Pro Patria striebornú medailu a diplom za desiatky rokov práce prekladate?a a politického komentátora. Vlani koncom marca to bol podobný diplom od Spolo?nosti slovenskej inteligencie Korene, za zásluhy o slovenský národ a jeho štát. Až sa ?lovek z?akne ke? za?ne dostáva? takéto ocenenia, že už je príliš starý, na sklonku života, a mal by už kone?ne odís?….
Zárove? mi to ale celkom prirodzene pripomenulo ?asy nie tak dávno minulé…..myslím tým devä?desiate roky uplynulého storo?ia. Boli podobné ako sú?asné, ostrými politickými zápasmi za charakter a budúcnos? štátu nabité desa?ro?ie, a predsa v mnohom iné. Predovšetkým, proslovenské sily boli na tom podstatne lepšie ako dnes. Vtedajšia vláda ?erstvo nezávislej Slovenskej republiky si národne orientovaných novinárov a ?alších podobných intelektuálov najrôznejších profesii a povolaní vážila a dávala im svoju úctu a v?a?nos? patri?ne najavo. S podporou vlády vychádzal proslovenský denník SLOVENSKÁ REPUBLIKA, mali sme ak?né a pracovité Združenie slovenských novinárov, starých i mladých, ktorí spolu dobre vychádzali bez akýchko?vek genera?ných treníc ?i napätí. Všetko na báze vzájomnej úcty a dôvery. Jeden druhého sme rešpektovali – vláda intelektuálov a intelektuáli vládu. Mali sme vyváženú a objektívnu verejnoprávnu Slovenskú televíziu (aj rozhlas) ako protiváhu TV Markíza. Matica slovenská požívala dôveru a rešpekt a by? Mati?iarom znamenalo by? hrdým a uznávaným Slovákom. Dnes sa k Matici už pomaly nik zhora radšej ani nehlási.
Bol to v minulosti predovšetkým vz?ah vlády k ?u?om, ktorí vedeli Slovensku a vláde ako takej v tom turbulentnom ?ase, plnom vnútorného i vonkajšieho nepriate?stva, arogantného posmešného podce?ovania a zámerného škodenia nezištne pomáha?. Vláda takých ?udí potrebovala a nezostávalo to iba pri verbálnych prejavoch dôvery a v?aky. Bol som v roku 1995 na lie?ení v Tatrách ke? ma volali na recepciu k telefónu. Na druhej strane linky bola podpredsední?ka vlády, profesorka Katarína Tóthová, ktorá ma v tom telefóne osobne požiadala, aby som po návrate do Bratislavy ?o najskôr nastúpil do novozaloženej Slovenskej informa?nej agentúry. Vláda sa totiž nerozpakovala založi? a financova? dokonca štátnu agentúru, ktorej úlohou bolo zvidite??ova? Slovensko vo svete a ?eli? tenden?ným informáciám svetovej tla?e o našom mladom štáte na profesionálnej úrovni. Nielen profesorka Tóthová, ale celá vtedajšia vláda vedela, že sa za Slovensko bijem, spolu s ostatnými novinárskymi kolegami, doma aj v zahrani?í. Okrem toho vláda prostredníctvom Fondu Pro Slovakia z vtedajšieho ministerstva kultúry dotovala skvelý cudzojazy?ný ?asopis EUROPA VINCET, ktorý prakticky od základov na zelenej lúke budoval imidž nášho štátu vo svete. Stal som sa predsedom jeho redak?nej rady, pod vedením šéfredaktora Dušana Troppa. Ke? sa mi podarilo pozva? na Slovensko objektívnych a nezaujatých britských a amerických novinárov a tlmo?il som ich televízny rozhovor s premiérom, predseda vlády mal so mnou po skon?ení relácie zaujímavý a podnetný rozhovor. Výsledok? Minister kultúry Ivan Hudec odporu?il vtedajšej šéfke spravodajstva STV Hane Pravdovej ponúknu? mi možnos? zahrani?nopolitických komentárov na pravidelnej báze v nede?ných televíznych novinách.
——————- viac neskor…
Zdroj telegram
