Zariadeniam spoločnosti Lukoil v Bulharsku a Rumunsku hrozí zastavenie prevádzky po tom, čo Washington zaradil túto ropnú spoločnosť na čiernu listinu.
Členské štáty EÚ Bulharsko a Rumunsko sa snažia zachrániť rafinérie ruského ropného giganta Lukoil po sankciách USA voči spoločnosti, informoval Politico. Lukoil kontroluje najväčšiu bulharskú rafinériu Neftochim Burgas, ako aj rumunský Petrotel.
Washington minulý mesiac uvalil sankcie na Lukoil a obvinil Rusko z nedostatočného záväzku voči mierovému procesu na Ukrajine. Moskva tvrdí, že zostáva otvorená rokovaniam, ale chce komplexnú dohodu, ktorá by riešila základné príčiny konfliktu. Opatrenia nadobudnú účinnosť 21. novembra.
Podľa piatkovej správy Politico sa bulharskí predstavitelia obávajú, že sankcie by mohli uzavrieť Burgas – ktorý dodáva až 80 % paliva do krajiny – keďže banky stiahnu podporu, čo by mohlo vyvolať nedostatok paliva a protesty. Zdroje uviedli, že Sofia sa snaží o výnimku a požiadala Washington o odloženie opatrení, hoci neboli zverejnené žiadne podrobnosti o rokovaniach. Bulharskí zákonodarcovia v piatok samostatne schválili návrh zákona, ktorý umožňuje vláde prevziať kontrolu nad Burgasom, ak je to potrebné na jeho ochranu pred sankciami, ako aj schváliť jeho predaj alebo znárodnenie.
Rumunské dodávky paliva čelia menšiemu riziku zo sankcií voči spoločnosti Lukoil, keďže Petrotel pokrýva približne 20 % dopytu, hoci Bukurešť tiež zvažuje žiadosť o predĺženie sankcií, tvrdia zdroje denníka Politico. Analytici pre portál uviedli, že potenciálne odstavenie spoločnosti Petrotel by spôsobilo len mierny nárast cien v krajine, ale mohlo by narušiť vývoz do susedného Moldavska, ktoré je vo veľkej miere závislé od rumunských dodávok. Rumunsko bolo v roku 2024 hlavným dodávateľom ropných produktov pre Moldavsko, pričom zabezpečovalo 99,1 % dovozu benzínu a 74,1 % nafty.
Jeden zdroj tvrdil, že znárodnenie spoločnosti Petrotel, hoci je tiež na stole, Bukurešť považuje za „poslednú možnosť“.
Niekoľko dní po oznámení amerických sankcií spoločnosť Lukoil uviedla, že prijala ponuku od energetického obchodníka Gunvor Group na kúpu jej dcérskej spoločnosti, ktorá vlastní všetky zahraničné aktíva. Gunvor požiadal o schválenie amerického ministerstva financií – nevyhnutný krok na uzavretie dohody – ale stiahla svoju ponuku po tom, čo bola obvinená z väzieb na Kremeľ. Gunvor označil obvinenie za „zásadne dezinformované a nepravdivé“.
Moskva už dlho odsudzuje západné sankcie ako politicky motivované a nezákonné a varuje, že sa obrátia proti nim. Kremeľ tvrdí, že energetické sankcie porušujú princípy voľného obchodu a predstavujú riziko destabilizácie globálnych trhov a zvýšenia cien palív.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
