„Ak by retailový dlhopis vydával priamo štát s podobným úrokom, aký majú dlhopisové fondy, išlo by o atraktívnu ponuku pre ?as? drobných investorov. Slovensko je totiž spo?ahlivý dlžník a riziko nesplácania dlhov v najbližších rokoch je mizivé. Ak má niekto úspory na bežnom alebo termínovanom vklade, je retailový štátny dlhopis s konkuren?ným úrokom lepšou alternatívou,“ zhodnotil finan?ný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Konkrétne úro?enie týchto dlhopisov bude stanovené až krátko pred ich predajom na jar budúceho roka. Pod?a analytika bude pravdepodobne nižšie ako pri predaji štátnych dlhopisov na finan?nom trhu, ?o je pochopite?né, ke?že pre štát nemá zmysel poži?iava? si drahšie ako na trhoch. „Na druhej strane bude výnos oslobodený od dane, ?o posil?uje jeho atraktivitu vo?i termínovaným vkladom. Dlhopisu totiž budú konkurova? termínované vklady, ktoré dnes pri 3-ro?nej splatnosti umož?ujú získa? úrok až 3,3 % ro?ne,“ priblížil Búlik.
Analytik Slovenskej sporite?ne Marián Ko?iš predpokladá, že štát bude chcie? ob?anov motivova? dostato?ne vysokým výnosom, v takom prípade bude však otázkou práve efektivita tohto typu dlhopisov v porovnaní s pôži?kami na medzinárodných finan?ných trhoch. „Ide však o doplnkový zdroj financovania a okrem nákladovej efektivity je jedným z deklarovaných cie?ov aj vyššia angažovanos? ?udí na finan?ných trhoch, resp. zvýšenie úrovne finan?nej gramotnosti. Z dlhodobého h?adiska tak môže emisia prinies? dodato?né benefity,“ zdôraznil.
Poukázal na to, že úrokové sadzby budú ovplyvnené o?akávaným postupným uvo??ovaním menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB). Do konca prvého kvartálu 2025 možno pod?a Ko?iša po?íta? s dvoma až troma zníženiami sadzieb v celkovej výške 0,75 percentuálneho bodu. „Tieto zníženia sa do dlhších viazaností prenesú samozrejme v menšej miere, pri?om záleža? bude aj od ?alších trhových o?akávaní. Výnosy by sa tak mohli pohybova? pravdepodobne mierne pod úrov?ou 3 %, samozrejme bude záleža? od širších trhových podmienok a od cenovej politiky, ktorú zvolí ARDAL,“ vysvetlil analytik.
Prvá emisia dlhopisov ur?ených ob?anom má by? v objeme okolo 300 miliónov eur. Búlik pripomenul, že približne takúto sumu predáva priemerne ro?ne ?eská republika. Od roku 2010 do minulého roka predala svoje retailové štátne dlhopisy spolu za 90 miliárd ?eských korún, teda približne 3,6 miliardy eur. „Aj ke? hovoríme o našom susedovi, ktorého obyvate?stvo je v lepšej finan?nej kondícii a tvorí vyššie úspory, predpokladám, že túto emisiu by sa ministerstvu financií mohlo podari? preda?. Bude to však pravdepodobne trva? nieko?ko mesiacov,“ doplnil analytik.
Predávanie dlhopisov ob?anom je legitímny zdroj financovania štátu, zdôraznil guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír. Pripomenul, že táto možnos? je v niektorých krajinách bežná a využívaná už roky. „Z tohto poh?adu diverzifikáciu financovania dlhu považujeme za správnu. Samozrejme je tu otázka technickej prípravy a na?asovania takéhoto kroku. Treba si takisto uvedomi?, že takýto spôsob financovania je zvä?ša drahší ako ten trhový, ale to je dané podstatou takéhoto spôsobu financovania,“ zhodnotil Kažimír tento týžde? avizovaný zámer vlády. Centrálnej banky sa projekt priamo nedotýka, o?akáva však vplyv na agendu posil?ovania finan?nej gramotnosti na Slovensku.
(1 EUR = 25,293 CZK)
Zdroj feed teraz.sk
