Práve tento týžde? štát investorom predal nové dlhopisy za 3 miliardy eur. Za január a február si tak poži?al spolu už približne 6,5 miliardy eur v nominálnej hodnote a na ú?et dostal asi 5,8 miliardy eur, priblížil analytik. Dôvodom tohto rozdielu je relatívne vysoký diskont, teda zníženie ceny pri niektorých dlhopisoch. „Po dvoch mesiacoch z deviatich, kedy sa robia obchody, ke?že po?as leta a v závere roka sa obvykle na trhy s pôži?kami nevstupuje, sme na úrovni okolo 60 % pôvodného ro?ného plánu,“ zhodnotil Gábriš.
Pri výh?ade na zvyšok roka treba pod?a neho zoh?adni? priemerný predaj okolo 500 miliónov eur v štandardných aukciách dlhopisov po?as zostávajúcich siedmich „obchodných“ mesiacov. Okrem toho harmonogram na tento rok spomínal aj dva alebo tri tzv. syndikované predaje, pri ktorých je výnimo?né umiestni? menej ako 1 miliardu eur. „Za celý rok tak zrejme smerujeme s pôži?kami k úrovni okolo 11 až 13 miliárd eur, ?o je najviac od „covidového“ roku 2020 (13,2 miliardy eur),“ vy?íslil Gábriš.
Pripomenul, že vývoj verejných financií a pokles ratingu zatia? od jednej agentúry majú vplyv na rast rizikovej prirážky slovenských dlhopisov. Vo?i nemeckým štátnym dlhopisom, ktoré sa považujú za najmenej rizikové, bola pri februárovom predaji prirážka približne 130 bázických bodov. Slovenská republika tak v sú?asnosti platí za riziko pri pôži?ke na 10 rokov spomedzi ?lenov eurozóny najviac po Taliansku a na druhom mieste sa priebežne strieda s Litvou.
Na druhej strane, Slovensko stále ?aží z ?lenstva v eurozóne, ktoré nám umož?uje prístup na spolo?ný eurový dlhový trh, zdôraznil ekonóm. „Predstavi? si, ako by to bolo mimo eurozóny, nie je zložité. Sta?í sa pozrie? do susedného Po?ska, kde sa neplatí eurom,“ upozornil. Susedná krajina s ve?mi podobným ratingom platí za pôži?ku na 10 rokov úrok takmer 300 bodov nad nemeckými dlhopismi. ?alší sused Ma?arsko, ktoré má horší rating, platí rizikovú prirážku takmer 400 bodov.
Slovensku doteraz pod?a analytika pomáhali aj pozitívne o?akávania o rýchlom znižovaní úrokov Európskej centrálnej banky (ECB), na ?om by mohli držitelia dlhopisov zarobi?. Varoval, že so štartom poklesu sadzieb sa tento priestor zredukuje. Za ?alšiu pomoc ozna?il tzv. program PEPP, v ktorom ECB ešte stále v rámci „udržiavacích“ akcií dokupuje na svoje ú?ty dlhopisy najmä ?lenských krajín.
To, ko?ko štát platí za dlhopisy, je pod?a Gábriša dôležité z viacerých dôvodov. „Nazbieraný dlh odovzdáme svojim de?om a v rámci medzigenera?nej solidarity by sme na to mali myslie?. Druhým dôvodom môžu by? napríklad úroky na úvery na bývanie. Aj ich výška závisí okrem iného od podmienok finan?ných trhov, alebo inými slovami aj od toho, ko?ko platí štát za poži?iavanie pe?azí,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
