„Ide o jeden z najrýchlejších nárastov, aké sme videli. V porovnaní so stavom pred dvanástimi mesiacmi je podiel nerezidentov vyšší o 6,6 percentuálneho bodu (p. b.). V porovnaní so začiatkom roka 2023 je vyšší až o 10,5 p. b. Pomer medzi domácimi investormi a zahraničnými (nerezidentami) sa tak v porovnaní so situáciou spred roka úplne otočil. Kým v septembri 2023 vlastnili nerezidenti asi 47 % dlhopisov a rezidenti približne 53 %, tak o rok neskôr v septembri 2024 bol pomer presne opačný a podiel nerezidentov sa zvýšil na viac než 53 %,“ spresnil.
Podiel v držbe zahraničných vlastníkov je podľa Gábriša zároveň na historicky najvyššej úrovni 53,4 %. Dlh Slovenska rastie a s rastúcim objemom štátneho dlhu rastie aj potreba jeho prefinancovania, a tak sa štát stále viac a viac obracia na zahraničie. Stabilnejšie pritom býva najmä financovanie z domácich zdrojov. Slovensku pritom pomáha k relatívne bezproblémovému požičiavaniu práve členstvo v EÚ a najmä v eurozóne. To rozširuje aj možnosti a záujem investovania pre zahraničie pri súčasnej eliminácii kurzového rizika.
„Riziko dlhu je hodnotené pomocou ratingových známok, ale aj pohľadom na rizikové prirážky požadovaných na finančných trhoch. Rizikové prirážky na slovenský desaťročný vládny dlh sa počas leta stabilizovali v pásme 105 až 120 bodov nad nemecké vládne dlhopisy. Tieto sú považované za jedny z najmenej rizikových v Európe. Napriek tomu zostávajú naše prirážky na desiatich rokoch spolu s Talianskom nad úrovňou sto bodov ako jediné dve krajiny z eurobloku,“ dodal analytik ČSOB.
Zdroj feed teraz.sk
