Štát musí zmeniť legislatívu pre postupy v energetike počas krízy

Bratislava 5. apríla (TASR) – Slovensko musí zmeniť legislatívu upravujúcu postupy v energetike počas krízových období. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR na základe výsledkov kontroly zameranej na mimoriadne energetické opatrenia štátu v rokoch 2018 až 2022 a v súvisiacich obdobiach. Štát by mal podľa NKÚ najmä nastaviť pravidlá adresnej kompenzácie cien elektriny a plynu počas nepredvídaných situácií, zamerať sa na najzraniteľnejšie skupiny a nastaviť aj časové obmedzenia.

Slovensko sa počas energetickej krízy rozhodlo pre celoplošné kompenzácie a Ministerstvo hospodárstva (MH) SR vyplatilo do konca minulého roka na kompenzáciách nárastu cien elektrickej energie a plynu v rokoch 2022 a 2023 sumu vo výške takmer 2,7 miliardy eur. Najviac prostriedkov, približne 1,24 miliardy eur, sa použilo na kompenzácie cien plynu v domácnostiach. Podľa NKÚ boli takto široko nastavené kompenzačné opatrenia neefektívne a nehospodárne.

„Nejde pritom o konečný účet za kompenzačnú pomoc, keďže krízová regulácia v energetike pokračuje aj tento rok a jej ukončenie legislatíva vôbec neupravuje. Kompenzácie pomohli, ale už je čas zamyslieť sa nad ich pokračovaním,“ upozornil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Kompenzačné opatrenia síce pomohli občanom aj podnikateľom, no nie je možné a únosné ich v takom širokom rozsahu a dlhodobo uplatňovať. „Ide o enormnú záťaž pre verejný rozpočet, ktorú v konečnom dôsledku budeme musieť zaplatiť my všetci. Každý z nás bude musieť v konečnom dôsledku to, čo dostal, nakoniec splatiť násobne drahšie. Jednoducho aktuálne už neinvestujeme do rozvoja, len nepremyslene míňame na pomoc, ktorá nespĺňa kritériá efektívnosti,“ dodal Ivančo.

NKÚ upozornil aj na posúvanie referenčného obdobia pre výpočet regulovanej ceny energií Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ten podľa kontrolórov nepostupoval nezávisle a jeho právomoci nakoniec prevzala vláda. „Prax ukázala, že je potrebné zamyslieť sa nad tým, či je regulácia cez nezávislého regulátora vhodná i počas mimoriadnych, krízových situácií. Problémom bola aj komunikácia medzi ÚRSO a rezortom hospodárstva, ktorá nebola efektívna a ani konštruktívna. To spôsobovalo oneskorené reakcie, časté zmeny a tým aj neistotu u dodávateľov či odberateľov,“ uviedol podpredseda NKÚ.

Pozitívne, naopak, hodnotí NKÚ systém dvojitej kontroly vyplácania kompenzácií prostredníctvom skutočných nákladov a potvrdením od audítora alebo znalca, zavedený rezortom hospodárstva. „Zavedený mechanizmus hodnotíme ako príklad dobrej praxe, ktorý zvýšil hospodárnosť pri vyplácaní kompenzácií,“ uviedol Ivančo.