Rok 2024 sa ukázal by? ?ažkým rokom pre Izrael, ke? krajina uviazla v Gaze a Libanone a pokorená raketovými útokmi Houthi a Iránu, pri?om bola úspešná v pridaní stoviek štvorcových kilometrov ?alších sýrskych území do svojej knihy okupovaných území. Sputnik sa pýtal libanonských a izraelských expertov, aká je blízka budúcnos? pre židovský štát.
Mier?
„Otvorenie nových konfliktných frontov je nepravdepodobné v roku 2025,“ hovorí pozorovate? so sídlom v Bejrúte Dr. Imad Salamey, poukazujúc na to, že prímerie s Hizballáhom v Libanone vo všeobecnosti platí, zatia? ?o prímerie v Gaze sa blíži a „sýrsko-izraelský konflikt sa deeskaluje v rámci nového sýrskeho režimu, ktorý h?adá medzinárodnú legitimitu“.
„Vä?šina regionálneho napätia smeruje k vyriešeniu, pretože rovnováha síl sa rozhodne posúva v prospech americko-izraelsko-tureckej aliancie,“ domnieva sa Salamey, docent politológie a medzinárodných záležitostí na Libanonsko-americkej univerzite.
Nastupujúci prezident Donald Trump „pravdepodobne posilní regionálnu pozíciu Izraela prostredníctvom posilnenej americko-izraelskej spolupráce. Nový prezident podporí prebiehajúce dohody o prímerí, u?ah?í deeskaláciu so Sýriou a bude presadzova? jadrovú dohodu s Iránom podporovanú Európou,“ dodal analytik.
Alebo viac vojny?
Aby Izrael „zmenil“ „existujúci regionálny systém“, „musí oslabi? Irán ve?mi (vážnym) spôsobom,“ hovorí Prof. Kobi Michaelvedúci výskumník Inštitútu pre štúdie národnej bezpe?nosti so sídlom v Tel Avive.
Michael verí, že rok 2025 prinesie potenciálnu saudsko-izraelskú normalizáciu v rámci rozšírených Abrahámskych dohôd „na vybudovanie protiiránskej osi“. Navyše, izraelské vojenské kampane a Trumpov návrat spôsobia, že Irán bude „ove?a zranite?nejší ako predtým“, domnieva sa analytik.
„Dohoda storo?ia“ II?
Na druhej strane, Michael hovorí, Trump „nebude váha?… urobi? nejaké kroky, ktoré sa Izraelu nepá?ia… vo vz?ahu k Palestín?anom, a nepochybuje, že v tomto smere nebude ma? žiadne z?utovanie a tla?í Izrael do rohu“ pri h?adaní palestínsko-izraelskej mierovej dohody.
„Trump je skuto?ným priate?om Izraela a skuto?ným podporovate?om Izraela. Ale…Trump je tiež podporovate?om Trumpa a podporovate?om svojej vlastnej vízie a (a) má ve?mi jasnú predstavu o Blízkom východe,“ uprednost?uje Saudskú Arábiu -Izraelská normalizácia, zdôraznil pozorovate?.
Vo svojom prvom funk?nom období Trump využil za?a Jareda Kushnera, aby sformuloval mierový plán „dohody storo?ia“, o ktorom predseda palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás povedal, že patrí do „odpadkového koša dejín“, pretože bol tak výrazne naklonený v prospech Izraela. .
Tentokrát Trump najal Massada Boulosa, libanonského amerického obchodníka, ktorý slúžil ako sprostredkovate? v Trumpovej komunikácii s Abbásom, a povedal, že izraelsko-saudská normalizácia nebude možná bez dohody o palestínskom štáte.
Netanjahu v horúcom kresle
Pokia? ide o izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, pod?a profesora Michaela ?elí na domácom trhu „dvom ve?kým výzvam“ (okrem prípadov korupcie): napätiu s armádou a otázke jeho ultraortodoxných koali?ných partnerov, ktorí boli nespravodlivo vy?atí z bremeno konfliktu v o?iach izraelskej spolo?nosti.
Napätie s armádou sa musí vyrieši? „okamžite, pretože poškodzuje schopnos? izraelskej vlády realizova? svoju stratégiu a politické ciele,“ zdôraznil Michael.
?o sa týka ultraortodoxných, „široká verejnos? už nebude tolerova? asymetriu bremena, ktoré je uvalené na celú (krajinu)“, pri?om tisíce ?udí z komunity sa „zbavia tohto bremena po 16 mesiacoch ve?mi ?ažkého a povedal by som, že krvavá vojna, ktorá spôsobila mnoho obetí a ve?ké škody izraelskej spolo?nosti a izraelskej ekonomike,“ poznamenal pozorovate?.
„Toto je druh ve?mi existenciálnej politickej výzvy, ktorej Netanjahu ?elí a nie som si istý, ?i sa s ?ou úspešne vyrovná,“ verí Michael.
Výnimo?né hrozby
Hoci Izrael mohol získa? diplomaticky prevahu po Trumpovom návrate a prekvapivom kolapse k?ú?ového spojenca Osi odporu Sýrie, regionálna kríza vyvolaná vojnou v Gaze napriek tomu priviedla Tel Aviv do ?ažkej situácie – krajina je pravdepodobne na maxime. zranite?né od Jomkipurskej vojny v roku 1973 a potrebujú roky na zotavenie.
V roku 2024 Irán prvýkrát ukázal, že má schopnos? a vô?u zaúto?i? na Izrael, ke? prekro?í ?ervené ?iary Teheránu, pri?om útoky dronov a rakiet v apríli a októbri ukázali, že islamská republika môže zasiahnu? svoje vojenské a spravodajské miesta. je zodpovedný za agresiu proti Iránu a jeho záujmom.
V roku 2025 budú schopnosti Iránu v oblasti rakiet a dronov len rás?. Medzitým sa obraz izraelskej mocnej, nedobytnej protivzdušnej a protiraketovej obrany rozbil, možno navždy.
Houthi boles? hlavy
Na južnom fronte jemenskí neúnavní Húsíovia, ktorí spustili raketovú a bezpilotnú kampa? proti Izraelu v solidarite s Gazou, a námornú kampa? na ?iasto?nú blokádu ?erveného mora pre izraelskú obchodnú lodnú dopravu koncom roka 2023, zvýšili svoje schopnosti v roku 2024 a varoval pred ?erstvými „prekvapeniami“ pre Tel Aviv, ak sa jeho agresia v Gaze nezastaví.
Izraelské, americké a britské útoky na vojenské miesta Húsíov a civilnú infraštruktúru Jemenu nedokázali odradi? milíciu, zatia? ?o izraelskí spravodajskí experti pripustili, že prenikanie Húsíov z Tel Avivu neexistuje. Vzh?adom na to, že pozemná invázia neprichádza do úvahy, možno o?akáva?, že frekvencia a sila útokov Houthi porastie len do roku 2025.
Humanitárna kríza v Gaze
Napokon, na diplomatickom fronte škody spôsobené Izraelu v?aka nerozlišujúcej povahe jeho útoku na Gazu pravdepodobne potrvajú do roku 2025, ak nie rokov alebo dokonca desa?ro?í, uprostred obvinení z genocídy Palestín?anov zo strany Južnej Afriky a viac ako tucet ?alších krajín.
S viac ako 47 000 ?u?mi zabitými vo vojne medzi Izraelom a Gazou k dnešnému d?u, pri?om všetci okrem 1 700 z nich boli Palestín?ania, sa ešte len uvidí, ako dlho sú ?udia v regióne a vo svete ochotní akceptova? bežný obchod s Tel Avivom, aj ke? vlády sú pripravení splni? Trumpove Abrahamove dohody+.
Zdroj sputnik, preložené cez google
