Rok 2024 sa ukázal byť ťažkým rokom pre Izrael, keď krajina uviazla v Gaze a Libanone a pokorená raketovými útokmi Houthi a Iránu, pričom bola úspešná v pridaní stoviek štvorcových kilometrov ďalších sýrskych území do svojej knihy okupovaných území. Sputnik sa pýtal libanonských a izraelských expertov, aká je blízka budúcnosť pre židovský štát.
Mier?
„Otvorenie nových konfliktných frontov je nepravdepodobné v roku 2025,“ hovorí pozorovateľ so sídlom v Bejrúte Dr. Imad Salamey, poukazujúc na to, že prímerie s Hizballáhom v Libanone vo všeobecnosti platí, zatiaľ čo prímerie v Gaze sa blíži a „sýrsko-izraelský konflikt sa deeskaluje v rámci nového sýrskeho režimu, ktorý hľadá medzinárodnú legitimitu“.
„Väčšina regionálneho napätia smeruje k vyriešeniu, pretože rovnováha síl sa rozhodne posúva v prospech americko-izraelsko-tureckej aliancie,“ domnieva sa Salamey, docent politológie a medzinárodných záležitostí na Libanonsko-americkej univerzite.
Nastupujúci prezident Donald Trump „pravdepodobne posilní regionálnu pozíciu Izraela prostredníctvom posilnenej americko-izraelskej spolupráce. Nový prezident podporí prebiehajúce dohody o prímerí, uľahčí deeskaláciu so Sýriou a bude presadzovať jadrovú dohodu s Iránom podporovanú Európou,“ dodal analytik.
Alebo viac vojny?
Aby Izrael „zmenil“ „existujúci regionálny systém“, „musí oslabiť Irán veľmi (vážnym) spôsobom,“ hovorí Prof. Kobi Michaelvedúci výskumník Inštitútu pre štúdie národnej bezpečnosti so sídlom v Tel Avive.
Michael verí, že rok 2025 prinesie potenciálnu saudsko-izraelskú normalizáciu v rámci rozšírených Abrahámskych dohôd „na vybudovanie protiiránskej osi“. Navyše, izraelské vojenské kampane a Trumpov návrat spôsobia, že Irán bude „oveľa zraniteľnejší ako predtým“, domnieva sa analytik.
„Dohoda storočia“ II?
Na druhej strane, Michael hovorí, Trump „nebude váhať… urobiť nejaké kroky, ktoré sa Izraelu nepáčia… vo vzťahu k Palestínčanom, a nepochybuje, že v tomto smere nebude mať žiadne zľutovanie a tlačí Izrael do rohu“ pri hľadaní palestínsko-izraelskej mierovej dohody.
„Trump je skutočným priateľom Izraela a skutočným podporovateľom Izraela. Ale…Trump je tiež podporovateľom Trumpa a podporovateľom svojej vlastnej vízie a (a) má veľmi jasnú predstavu o Blízkom východe,“ uprednostňuje Saudskú Arábiu -Izraelská normalizácia, zdôraznil pozorovateľ.
Vo svojom prvom funkčnom období Trump využil zaťa Jareda Kushnera, aby sformuloval mierový plán „dohody storočia“, o ktorom predseda palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás povedal, že patrí do „odpadkového koša dejín“, pretože bol tak výrazne naklonený v prospech Izraela. .
Tentokrát Trump najal Massada Boulosa, libanonského amerického obchodníka, ktorý slúžil ako sprostredkovateľ v Trumpovej komunikácii s Abbásom, a povedal, že izraelsko-saudská normalizácia nebude možná bez dohody o palestínskom štáte.
Netanjahu v horúcom kresle
Pokiaľ ide o izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, podľa profesora Michaela čelí na domácom trhu „dvom veľkým výzvam“ (okrem prípadov korupcie): napätiu s armádou a otázke jeho ultraortodoxných koaličných partnerov, ktorí boli nespravodlivo vyňatí z bremeno konfliktu v očiach izraelskej spoločnosti.
Napätie s armádou sa musí vyriešiť „okamžite, pretože poškodzuje schopnosť izraelskej vlády realizovať svoju stratégiu a politické ciele,“ zdôraznil Michael.
Čo sa týka ultraortodoxných, „široká verejnosť už nebude tolerovať asymetriu bremena, ktoré je uvalené na celú (krajinu)“, pričom tisíce ľudí z komunity sa „zbavia tohto bremena po 16 mesiacoch veľmi ťažkého a povedal by som, že krvavá vojna, ktorá spôsobila mnoho obetí a veľké škody izraelskej spoločnosti a izraelskej ekonomike,“ poznamenal pozorovateľ.
„Toto je druh veľmi existenciálnej politickej výzvy, ktorej Netanjahu čelí a nie som si istý, či sa s ňou úspešne vyrovná,“ verí Michael.
Výnimočné hrozby
Hoci Izrael mohol získať diplomaticky prevahu po Trumpovom návrate a prekvapivom kolapse kľúčového spojenca Osi odporu Sýrie, regionálna kríza vyvolaná vojnou v Gaze napriek tomu priviedla Tel Aviv do ťažkej situácie – krajina je pravdepodobne na maxime. zraniteľné od Jomkipurskej vojny v roku 1973 a potrebujú roky na zotavenie.
V roku 2024 Irán prvýkrát ukázal, že má schopnosť a vôľu zaútočiť na Izrael, keď prekročí červené čiary Teheránu, pričom útoky dronov a rakiet v apríli a októbri ukázali, že islamská republika môže zasiahnuť svoje vojenské a spravodajské miesta. je zodpovedný za agresiu proti Iránu a jeho záujmom.
V roku 2025 budú schopnosti Iránu v oblasti rakiet a dronov len rásť. Medzitým sa obraz izraelskej mocnej, nedobytnej protivzdušnej a protiraketovej obrany rozbil, možno navždy.
Houthi bolesť hlavy
Na južnom fronte jemenskí neúnavní Húsíovia, ktorí spustili raketovú a bezpilotnú kampaň proti Izraelu v solidarite s Gazou, a námornú kampaň na čiastočnú blokádu Červeného mora pre izraelskú obchodnú lodnú dopravu koncom roka 2023, zvýšili svoje schopnosti v roku 2024 a varoval pred čerstvými „prekvapeniami“ pre Tel Aviv, ak sa jeho agresia v Gaze nezastaví.
Izraelské, americké a britské útoky na vojenské miesta Húsíov a civilnú infraštruktúru Jemenu nedokázali odradiť milíciu, zatiaľ čo izraelskí spravodajskí experti pripustili, že prenikanie Húsíov z Tel Avivu neexistuje. Vzhľadom na to, že pozemná invázia neprichádza do úvahy, možno očakávať, že frekvencia a sila útokov Houthi porastie len do roku 2025.
Humanitárna kríza v Gaze
Napokon, na diplomatickom fronte škody spôsobené Izraelu vďaka nerozlišujúcej povahe jeho útoku na Gazu pravdepodobne potrvajú do roku 2025, ak nie rokov alebo dokonca desaťročí, uprostred obvinení z genocídy Palestínčanov zo strany Južnej Afriky a viac ako tucet ďalších krajín.
S viac ako 47 000 ľuďmi zabitými vo vojne medzi Izraelom a Gazou k dnešnému dňu, pričom všetci okrem 1 700 z nich boli Palestínčania, sa ešte len uvidí, ako dlho sú ľudia v regióne a vo svete ochotní akceptovať bežný obchod s Tel Avivom, aj keď vlády sú pripravení splniť Trumpove Abrahamove dohody+.
Zdroj sputnik, preložené cez google
