Stanislav Párnický sa narodil 11. apríla 1945 v Pieš?anoch. Odbor divadelná réžia vyštudoval na VŠMU v rokoch 1963 – 1971. Ako talentovaný divadelný režisér sa predviedol už po?as štúdia, ke? v roku 1967 zaujal inscenáciou jednoaktoviek Tiger a Stenotypisti, pri?om ho ocenili za réžiu na festivale študentských divadiel v nemeckom Erlangene. O dva roky neskôr uviedli jeho inscenáciu hry Alfreda Jarryho Krá? Ubu na festivale študentských divadiel vo francúzskom Nancy.
Po skon?ení štúdia pôsobil v Divadle SNP v Martine (dnes Slovenské komorné divadlo), kde režíroval náro?ný, žánrovo i tematicky pestrý repertoár. Ako divadelný tvorca sa predstavil aj v Slovenskom národnom divadle (SND) v Bratislave, kde v roku 1976 režíroval Gorkého hru Poslední a v roku 1978 hru V mene zeme a slnka, ktorú napísal John Druca.
Ako televízny režisér debutoval v roku 1970 drámou Patetická sonáta. Od polovice 70. rokov minulého storo?ia už patril medzi najvýraznejšie osobnosti televíznej tvorby a jeho televízne projekty Straty a nálezy (1975), Americká tragédia (1976), Chlapec z majera (1980), Najatý klaun (1980), Zbož?ovaná (1980), Cukor (1982), H?bkový rekord (1985), ?i O mužoch, ženách a de?och (1986) vzbudili nielen záujem publika, ale ocenila ich aj kritika.
Prvý celove?erný film Kára plná bolesti Párnický nakrútil v roku 1985. V dráme o dvoch chudobných kamarátoch sa v hlavných úlohách predviedli Marián Geišberg, Marián Zednikovi? a Zdena Studenková. Film vznikol na základe poviedky Jána Pappa.
O dva roky neskôr nakrútil pod?a rovnomennej novely Ladislava Balleka svoj ?alší úspešný film Južná pošta, za ktorý v roku 1988 získal Osobitnú cenu na Filmovom festivale pracujúcich. V snímke si zahrali Ji?í Bartoška, Magda Vášáryová, Zdena Studenková, alebo Pavol Mikulík.
Do Párnického režisérskeho portfólia patrí aj ?eskoslovensko-nemecká rozprávka z roku 1990 Šípová Ruženka, psychologická dráma Prípad na vidieku (1993) a snímka …kone na betóne (1995), ktorá je vo?ným pokra?ovaním filmu Štefana Uhra Pásla kone na betóne z roku 1982.
Dlhoro?nú pedagogickú ?innos? na VŠMU za?al Párnický v roku 1977. Po Nežnej revolúcii sa v roku 1990 podie?al na vzniku Filmovej a televíznej fakulty (FTF) VŠMU. Bol prvým vedúcim katedry filmovej a televíznej réžie a dekanom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Vyu?oval predmety režijná tvorba, základy réžie a teória réžie. Bol tiež ?lenom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.
Po roku 1989 sa aj popri pedagogickej ?innosti venoval réžii a pod jeho vedením vznikli televízne filmy, ?i inscenácie Meteor (1991), Rozprávky z Hollywoodu (1992), Starožitné zrkadlo (1996), Klietka (1999), Ticho po búrke (2000), Dôverní nepriatelia (2009), ?ereš?ový chlapec (2011), alebo Zázra?ný nos (2016). Režíroval aj televízne seriály Zborov?a (1999) ?i Kolonáda (2013).
V roku 2017 dostal Cenu ministra kultúry Slovenskej republiky za dlhodobý mimoriadne významný režijný prínos v oblasti audiovízie prostredníctvom ve?kého po?tu úspešných diel hranej filmovej a televíznej tvorby a za dlhoro?né pedagogické pôsobenie, ktorým spoluformoval nové generácie audiovizuálnych tvorcov.
Pri príležitosti 70. výro?ia založenia VŠMU si prevzal v roku 2019 Pamätnú medailu za výnimo?nú pedagogickú a umeleckú ?innos? a za významný prínos v rozvoji VŠMU. V roku 2023 dostal in memoriam cenu Slnko v sieti za výnimo?ný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre.
Jeho bývalou manželkou bola známa here?ka Zdena Studenková, s ktorou bol ženatý 14 rokov. Spoznali sa po?as nakrúcania televízneho filmu Zbož?ovaná (1980). Po?as manželstva sa im narodila dcéra Simona. Z prvého manželstva má dcéru Luciu a syna Stana.
Stanislav Párnický, režisér, scenárista a pedagóg, ktorý patril medzi najaktívnejšie osobnosti filmovej a televíznej tvorby na Slovensku, zomrel 31. marca 2023.
Zdroj feed teraz.sk
