Kropilákova cesta pod deravými košmi odštartovala v roku 1971 v Slávii SVŠT Bratislava, predtým sa od roku 1966 súťažne venoval plávaniu v Slávii UK. „Už prvý tréning medzi basketbalistami sa mi zapáčil. Keď som trénerke Wawrovej oznámil, že s plávaním končím, nebola nadšená. Bol to zlomový okamih v mojom živote, čo som si, samozrejme, uvedomil, až oveľa neskôr,“ spomína Kropilák v knižnej publikácii Hral (som) aj žil naplno. Jeho prvou klubovou adresou sa stala vtedajšia Slávia SVŠT Bratislava, ale veľká časť kariéry je spojená so žlto-čiernym dresom Interu Bratislava (1975 – 1983, 1984 – 1985 a 1996 – 1997). Na Pasienkoch zažil najvýraznejšie klubové úspechy, stal sa štvornásobným majstrom Československa (1979, 1980, 1983, 1985).
Mimo Bratislavy si zahral za českú Rudú Hvězdu Pardubice, s ktorou zdvihol nad hlavu trofej pre najlepší tím Československa (1984). Legionársku cestu si vyskúšal v belgickom CEP Fleurus Charleroi (1985 – 1989), Espoire-Spirou Monceau (1989 – 1990), Racingu Gilly Namur (1992 – 1994) a Spirou Basket Gilly (1994 – 1996). Okrem toho bol v kariére súčasťou luxemburského družstva Amicale Steinsel (1990 – 1992). S hráčskou kariérou skončil vo veku takmer 42 rokov pre problémy s kĺbmi.
Dôležité miesto v Kropilákovom životopise zohráva rola a postavenie v reprezentačnom tíme Československa. Prvým významným úspechom bolo v roku 1974 vymenovanie do juniorského výberu Európy, medzi mužmi bol členom tohto prestížneho družstva v rokoch 1981 – 1987. Zo siedmich štartov na majstrovstvách Európy má tri cenné kovy – striebro (1985) a dvakrát bronz (1977 a 1981). Predstavil sa na dvoch svetových šampionátoch (1978 a 1982), rovnako dve účasti zaznamenal na olympijských hrách (1976 a 1980). S Československom vybojoval bronz aj na Svetovej letnej univerziáde 1977 v bulharskej Sofii. Počas 13-ročnej reprezentačnej kariéry si na seba navliekol dres Československa v 416 stretnutiach.
„Zo športových úspechov dávam na prvé miesto prvý titul Interu v roku 1979. Stali sme sa majstrami Československa. Partia bola vynikajúca, v Bratislave plná hala. A bolo to prvýkrát, boli sme mladí. Druhý moment, ktorý mám stále v pamäti a priniesol nám všetkým veľkú radosť, keď sme v roku 1985 získali strieborné medaily na ME v Stuttgarte. Finálový zápas s vtedy fantastickým Sovietskym zväzom bol veľký zážitok. To sú také kolektívne úspechy. A z individuálnych by to boli nominácie do výberov Európy. Stretávanie sa s najlepšími trénermi na svete ako Alexander Gomeľskij, Antonio Díaz, možnosť hrať proti Michaelovi Jordanovi, hrať po boku Juana Antonia San Epifania, Nikosa Galisa, Mickeyho Berkowitza a s ďalšími najväčšími európskymi hviezdami,“ cituje Kropiláka oficiálna stránka Interu Bratislava. Vo svojej kariére sa Kropilák nedostal do NBA, cestu do zámoria mu zabrzdilo zranenie kolena, ale v roku 1982 pri príležitosti 50. výročia založenia FIBA si ako člen tímu Európy zahral proti Michaelovi Jordanovi. Domácim divákom sa v roku 1995 predstavil ako člen exhibičného zápasu proti svetoznámym Harlem Globetrotters, do družstva si ho vybral v tom čase historicky najlepší strelec NBA Kareem Abdul-Jabbar.
Z pohľadu individuálnych ocenení sa ešte viac vyzdvihuje Kropilákov kredit pre československý a európsky basketbal, v ankete o najlepšieho basketbalistu Československa vyhral päťkrát (1979, 1980, 1982, 1983 a 1985) a na Slovensku sa dočkal tejto pocty v desiatich prípadoch (1975 – 1984). V roku 2000 ho vyhlásili za najlepšieho slovenského basketbalistu 20. storočia. V roku 1991 ho FIBA Magazine zaradil medzi 50 najlepších basketbalistov všetkých čias. Neskôr ho uviedli do Siene slávy slovenského basketbalu (2017) a stal sa tiež laureátom ceny slovenská Športová legenda (2018).
Od basketbalu po konci hráčskej kariéry neodišiel, najskôr bol generálny manažér a neskôr prezident Interu Bratislava (2000 – 2022). Pôsobil tiež ako člen výkonného výboru Slovenského olympijského výboru (2001 – 2004), 18. júna 2021 sa dočkal jedného z najvýznamnejších ocenení vo svojej úspešnej a bohatej kariére. Vo švajčiarskom Miesi, v sídle FIBA (v dôsledku pandémie koronavírusu však iba virtuálne), sa stal Stanislav Kropilák druhým Slovákom v Sieni slávy tejto organizácie. „Predovšetkým ma potešilo, keď mi bývalý bulharský protihráč Kosta Iliev, ktorý teraz pracuje vo FIBA, oznámil nomináciu. Vyjadril radosť, že to mohol urobiť práve on. Poďakoval som rodičom, ktorí mi dali tak základy do životy, ako aj do športu, takisto spoluhráčom i trénerom. Je totiž jasné, že iba sám by som sa k úspechom nedostal. Najmä z basketbalu mi gratulovalo veľa ľudí. Bývalí spoluhráči i protihráči, funkcionári, tréneri, z domova i z cudziny,“ prezradil Kropilák v rozhovore pre Denník Šport.
Zdroj feed teraz.sk
