Kropilákova cesta pod deravými košmi odštartovala v roku 1971 v Slávii SVŠT Bratislava, predtým sa od roku 1966 sú?ažne venoval plávaniu v Slávii UK. „Už prvý tréning medzi basketbalistami sa mi zapá?il. Ke? som trénerke Wawrovej oznámil, že s plávaním kon?ím, nebola nadšená. Bol to zlomový okamih v mojom živote, ?o som si, samozrejme, uvedomil, až ove?a neskôr,“ spomína Kropilák v knižnej publikácii Hral (som) aj žil naplno. Jeho prvou klubovou adresou sa stala vtedajšia Slávia SVŠT Bratislava, ale ve?ká ?as? kariéry je spojená so žlto-?iernym dresom Interu Bratislava (1975 – 1983, 1984 – 1985 a 1996 – 1997). Na Pasienkoch zažil najvýraznejšie klubové úspechy, stal sa štvornásobným majstrom ?eskoslovenska (1979, 1980, 1983, 1985).
Mimo Bratislavy si zahral za ?eskú Rudú Hv?zdu Pardubice, s ktorou zdvihol nad hlavu trofej pre najlepší tím ?eskoslovenska (1984). Legionársku cestu si vyskúšal v belgickom CEP Fleurus Charleroi (1985 – 1989), Espoire-Spirou Monceau (1989 – 1990), Racingu Gilly Namur (1992 – 1994) a Spirou Basket Gilly (1994 – 1996). Okrem toho bol v kariére sú?as?ou luxemburského družstva Amicale Steinsel (1990 – 1992). S hrá?skou kariérou skon?il vo veku takmer 42 rokov pre problémy s k?bmi.
Dôležité miesto v Kropilákovom životopise zohráva rola a postavenie v reprezenta?nom tíme ?eskoslovenska. Prvým významným úspechom bolo v roku 1974 vymenovanie do juniorského výberu Európy, medzi mužmi bol ?lenom tohto prestížneho družstva v rokoch 1981 – 1987. Zo siedmich štartov na majstrovstvách Európy má tri cenné kovy – striebro (1985) a dvakrát bronz (1977 a 1981). Predstavil sa na dvoch svetových šampionátoch (1978 a 1982), rovnako dve ú?asti zaznamenal na olympijských hrách (1976 a 1980). S ?eskoslovenskom vybojoval bronz aj na Svetovej letnej univerziáde 1977 v bulharskej Sofii. Po?as 13-ro?nej reprezenta?nej kariéry si na seba navliekol dres ?eskoslovenska v 416 stretnutiach.
„Zo športových úspechov dávam na prvé miesto prvý titul Interu v roku 1979. Stali sme sa majstrami ?eskoslovenska. Partia bola vynikajúca, v Bratislave plná hala. A bolo to prvýkrát, boli sme mladí. Druhý moment, ktorý mám stále v pamäti a priniesol nám všetkým ve?kú rados?, ke? sme v roku 1985 získali strieborné medaily na ME v Stuttgarte. Finálový zápas s vtedy fantastickým Sovietskym zväzom bol ve?ký zážitok. To sú také kolektívne úspechy. A z individuálnych by to boli nominácie do výberov Európy. Stretávanie sa s najlepšími trénermi na svete ako Alexander Gome?skij, Antonio Díaz, možnos? hra? proti Michaelovi Jordanovi, hra? po boku Juana Antonia San Epifania, Nikosa Galisa, Mickeyho Berkowitza a s ?alšími najvä?šími európskymi hviezdami,“ cituje Kropiláka oficiálna stránka Interu Bratislava. Vo svojej kariére sa Kropilák nedostal do NBA, cestu do zámoria mu zabrzdilo zranenie kolena, ale v roku 1982 pri príležitosti 50. výro?ia založenia FIBA si ako ?len tímu Európy zahral proti Michaelovi Jordanovi. Domácim divákom sa v roku 1995 predstavil ako ?len exhibi?ného zápasu proti svetoznámym Harlem Globetrotters, do družstva si ho vybral v tom ?ase historicky najlepší strelec NBA Kareem Abdul-Jabbar.
Z poh?adu individuálnych ocenení sa ešte viac vyzdvihuje Kropilákov kredit pre ?eskoslovenský a európsky basketbal, v ankete o najlepšieho basketbalistu ?eskoslovenska vyhral pä?krát (1979, 1980, 1982, 1983 a 1985) a na Slovensku sa do?kal tejto pocty v desiatich prípadoch (1975 – 1984). V roku 2000 ho vyhlásili za najlepšieho slovenského basketbalistu 20. storo?ia. V roku 1991 ho FIBA Magazine zaradil medzi 50 najlepších basketbalistov všetkých ?ias. Neskôr ho uviedli do Siene slávy slovenského basketbalu (2017) a stal sa tiež laureátom ceny slovenská Športová legenda (2018).
Od basketbalu po konci hrá?skej kariéry neodišiel, najskôr bol generálny manažér a neskôr prezident Interu Bratislava (2000 – 2022). Pôsobil tiež ako ?len výkonného výboru Slovenského olympijského výboru (2001 – 2004), 18. júna 2021 sa do?kal jedného z najvýznamnejších ocenení vo svojej úspešnej a bohatej kariére. Vo švaj?iarskom Miesi, v sídle FIBA (v dôsledku pandémie koronavírusu však iba virtuálne), sa stal Stanislav Kropilák druhým Slovákom v Sieni slávy tejto organizácie. „Predovšetkým ma potešilo, ke? mi bývalý bulharský protihrá? Kosta Iliev, ktorý teraz pracuje vo FIBA, oznámil nomináciu. Vyjadril rados?, že to mohol urobi? práve on. Po?akoval som rodi?om, ktorí mi dali tak základy do životy, ako aj do športu, takisto spoluhrá?om i trénerom. Je totiž jasné, že iba sám by som sa k úspechom nedostal. Najmä z basketbalu mi gratulovalo ve?a ?udí. Bývalí spoluhrá?i i protihrá?i, funkcionári, tréneri, z domova i z cudziny,“ prezradil Kropilák v rozhovore pre Denník Šport.
Zdroj feed teraz.sk
