Nahromadili sa nám odrazu sviatky, len ?o je pravda. V tesnom slede za sebou Ve?kono?né sviatky, potom prvý máj a hne? na to aj deviaty máj.
Ako dôchodcovi to už u m?a v mojom dennom režime ni? nemení, ale ke? som bol zamestnaný tešil som sa ak sviatky padli na pracovný de?, ideálne na piatok alebo pondelok. Ako mladý som si nevedel predstavi?, že aj ja budem raz starý penzista – tro?koš šuchtavý – a nebudem sa musie? každé ráno holi?, v chvate ?osi zjes? a uteka? na autobus v kombinácii s elektri?kou, aby som prišiel na?as do práce. ?udia by mali ma? pracovisko hne? ved?a bydliska… aby nemuseli nikam cestova?. No ale povedzte to trebárs východniarovi z Prešova, ktorý dochádza každý týžde? cez celú republiku do Bratislavy. Také š?astie som ja ale nikdy nemal, že by moje pracovisko bolo aspo? na mojej ulici. Trep sa cez pol Bratislavy do roboty ke? je už v apríli ráno o siedmej vražedná mestská horú?ava na odpadnutie. Ideálne by bolo, že ráno vstaneš a pracovisko máš hne? vo ved?ajšom dome, alebo o tri domy ?alej. Na to ale v Bratislave zabudni. Cesta to roboty mi obvykle trvala pol hodinu, ak samozrejme nebola na moste nejaká nehoda alebo zápcha, lebo sa to natiahlo aj na hodinu.
Jedno ráno už nebolo v tom nesympatickom ma?arskom k?bovom autobuse vo?né sedadlo, stál som a kým sa autobus pohol, chytil som sa rú?ky na chrbte jedného sedadla. Ke? sa autobus pohol, letel som aj s tou rú?kou v ruke až dozadu k oknu a tam som lak?om narazil na akúsi ostrú kovovú hranu tesnenia ve?kého zadného okna a hne? sa mi pustila z lak?a krv. Nemal som ju ?ím zastavova?, akurát som v aktovke našiel nejaké papiere, tak som si to priložil na ranu, ale to nebolo ni? ú?inné. Urobil som vtedy v tom autobuse ve?kú chybu, takú vy nikdy neurobte! Okamžite som mal ís? za vodi?om, rieši? to na mieste a spísa? aj zápisnicu o zranení lak?a a rú?ke, ktorá bola iba nasadená, ale odskrutkovaná a úplne uvo?nená. V práci som si na to nalial Alpu, nejako to obviazal a telefonoval som do dopravného podniku Bratislavy, aby som sa s?ažoval. Na druhý de? som tam zašiel a tí dvaja pracovníci odboru s?ažností ma vítali s tým, že nikde žiadna rú?ka v autobuse tej linky nebola uvo?nená. Šokovali ma tým, oni totiž „prevíti“ jedni úradnícki okamžite hne? v ten prvý de? zrejme volali všetkým vodi?om tej linky, aby problém s chybným sedadlom našli a odstránili, aby mne celú vec druhý de? drzo zapreli. Horšie bolo, že tá rana bola dos? hlboká a nakoniec som skon?il ešte aj s antibiotikami a trvalo tri týždne kým sa to ako tak zahojilo. A oni sa mi v DPMB ešte aj smiali do o?í, že ni? nebolo nikde uvo?nené.
Pou?enie: ak sa vám nie?o stane v hromadnom dopravnom prostriedku, ako sa stalo Zoldymu, že sa chytíte nejakej rú?ky ?i madla, to je uvo?nené a vy s tým letíte a zraníte sa, riešte to okamžite na mieste, nech autobus trebárs aj zastane, to je jedno, to nie je váš problém. Potom už totiž nikomu ni? následne nedokážete. Taký sme my národ…..
Ak mi nie?o na dôchodku nechýba, je to rozhodne bratislavská MHD, aj ke? musím uzna?, že teraz funguje ove?a lepšie, a navyše mám ju v hlavnom meste po sedemdesiatke zadarmo. ?o mi je to platné ke? už chvalabohu bývam inde.
Prajem pekný de? bez zranení a bez nutnosti nie?o po domácky dezinfikova? a obväzova?.
Zdroj telegram
