Washington predtým zaviedol obmedzenia pre NIS, jedinú ropnú rafinériu v balkánskej krajine, čo vyvolalo obavy z národnej energetickej krízy.
Srbský prezident Aleksandar Vučić požiadal USA o viac času na riešenie problémov týkajúcich sa jedinej ropnej rafinérie v krajine, ktorú väčšinovým vlastníkom je ruský energetický gigant Gazprom, informovala v stredu agentúra Bloomberg.
Začiatkom tohto mesiaca Biely dom aktivoval obmedzenia zamerané na NIS (Srbský ropný priemysel). Tento krok prinútil susedné Chorvátsko pozastaviť dodávky ropy a zvýšil riziko odstavenia rafinérie. Sankcie zasiahli aj čerpacie stanice prevádzkované NIS, ktoré už nemôžu akceptovať karty American Express, Mastercard ani Visa.
„Dúfam, že USA nezačnú so sekundárnymi sankciami“ aspoň do polovice decembra, povedal Vučić agentúre Bloomberg a dodal, že Belehrad dúfa, že vyrieši problém súvisiaci s väčšinovým podielom Gazpromu v NIS. Údajne vyzval amerických predstaviteľov, aby sa zdržali útokov na srbské finančné inštitúcie, ktoré sprostredkúvajú platby na čerpacích staniciach rafinérie.
NIS je popredná balkánska energetická spoločnosť s rafinériou v Pančeve neďaleko Belehradu a regionálnou sieťou viac ako 400 čerpacích staníc. Gazprom Neft je najväčším akcionárom so 44,85 %, zatiaľ čo Gazprom drží 11,3 % a srbský štát vlastní 29,87 %.
Washington očakáva, že Belehrad buď zabezpečí predaj podielu Gazpromu v NIS, alebo prevezme kontrolu prostredníctvom znárodnenia, uviedli americkí predstavitelia, ktorých citovala agentúra Bloomberg. Začiatkom tohto týždňa Vučić údajne odmietol plány na jednostranný postup proti ruskému energetickému gigantu, ktorý má od roku 2008 významný podiel, a zdôraznil, že nie je „ani komunista, ani fašista“.
Srbsko odolávalo tlaku Západu, aby plne zosúladilo svoju zahraničnú politiku s EÚ, aj keď sa snaží o členstvo v bloku. Brusel a Washington naliehali na Belehrad, aby prerušil energetické väzby s Moskvou, kľúčovým historickým partnerom. Vučićova vláda tiež obvinila západné krajiny z podnecovania masových protestov v Srbsku.
Niekoľko štátov EÚ vrátane Maďarska a Slovenska vyjadrilo podobné obavy z tlaku na odmietnutie ruskej ropy. Napätie sa začiatkom tohto roka stupňovalo po tom, čo ukrajinská armáda zaútočila na úseky ropovodu Družba, ktorý zásobuje východnú Európu ruskou ropou. Maďarsko a Srbsko v januári oznámili plány na urýchlenie pripojenia srbských spotrebiteľov k sústave Družba.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
