Ruská strana totiž nedávno potvrdila dodávky plynu len do Nového roka. Viacro?ná dohoda o dodávkach plynu, v ktorú Belehrad dúfal, nebola uzavretá, ?o zrejme obmedzí manévrovací priestor srbskej vlády pri h?adaní riešenia pre rafinériu.
Ako energetickí experti ?oraz ?astejšie zdôraz?ujú, srbská vláda má v súvislosti s rafinériou, ktorú prevádzkuje spolo?nos? NIS, v podstate len dve riešenia: bu? vláda dovolí, aby spolo?nos? s približne 13.000 zamestnancami išla do konkurzu, alebo ju znárodní. Najvä?ším akcionárom v NIS je ruská Gazpromnef?, ktorá vlastní 44,9 %. ?alších 11,3 % patrí investi?nej divízii Gazpromu. Srbská vláda kontroluje 29,9 %. Firma je tak jedným z posledných zostávajúcich ropných aktív Ruska v Európe.
Z politického h?adiska by sa vládnuca Srbská pokroková strana (SNS), ktorej najvernejší stúpenci sú jasne prorusky orientovaní, rada vyhla obom riešeniam. Aktuálne sa zdá, že rozhodnutie bude musie? by? prijaté najneskôr v polovici januára. Predchádzajúca nádej, že Gazprom predá svoje podiely v NIS, sa nezdá by? opodstatnená. Na navrhované nútené správcovstvo NIS zo strany srbských orgánov by Rusko mohlo reagova? zastavením ?alších dodávok plynu, ako predpokladajú pozorovatelia.
Situácia by bola nepríjemná, ale nie úplne dramatická, tvrdia belehradskí experti. Prostredníctvom bulharsko-gréckych prepojovacích vedení, ktoré boli uvedené do prevádzky v roku 2022, dostáva Srbsko v sú?asnosti približne 400 miliónov kubických metrov (m3) plynu z Azerbajdžanu.
Pod?a belehradského energetického experta Miodraga Kapora by ?alších 1,4 miliardy m3 plynu mohlo by? zabezpe?ených dodávkami z terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) v gréckom Alexandrupole. Kapacita prepojovacieho potrubia cez Srbsko je totiž 1,8 miliardy m3. Tieto dodávky by však boli zrejme drahšie ako plyn z Ruska.
Zdroj feed teraz.sk
