SR zaostáva v miere investícií

Bratislava 21. júna (TASR) – Miera investícií na Slovensku zaostáva za priemerom EÚ, v rokoch 2022 až 2024 dosiahli totiž fixné investície v krajine necelých 21 % hrubého domáceho produktu (HDP). V porovnaní s obdobím rokov 2010 až 2019 ide o zníženie miery investícií o jeden percentuálny bod (p. b.). Investičná aktivita sa v SR znížila najmä v sektore priemyslu, no klesla aj vo verejných službách. Slovensko postupne stráca schopnosť lákať nové zahraničné investície. Zhodnotil to analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

„Vzhľadom k veľkosti ekonomiky boli slovenské verejné investície v posledných troch rokoch už dokonca mierne nižšie ako v priemere v EÚ, a to 3,4 % vs. 3,5 % HDP, napriek stále bežiacim kohéznym programom financovania z rozpočtu EÚ, ktorý pomáha zdvíhať verejné investície v priemere v regióne strednej a východnej Európy (CEE) až na 4,6 % HDP. Aj posledné roky ukazujú, že Slovensko sa pri verejných investíciách spolieha najmä na zdroje z EÚ a na rozdiel od iných krajín regiónu ich dostatočne nedopĺňa i domácimi zdrojmi,“ uviedol Koršňák.

Gro fixných investícií tvorili na Slovensku v posledných rokoch najmä stavebné investície. V porovnaní s obdobím rokov 2010 až 2019 sa však mierne znížili a spôsobili pokles celkovej miery investícií o 0,3 p. b. Ešte výraznejšie túto mieru znížili investície do strojov a zariadení, a to o 1,1 p. b. Investície do vývoja a softvéru síce v SR rástli, ale výrazne pomalšie ako v iných krajinách EÚ. Pokles miery investícií je podľa analytika viditeľný vo verejnom aj súkromnom sektore slovenskej ekonomiky. Prílev nových zahraničných investícií sa v posledných rokoch v krajine spomalil, pričom aktuálne má spomedzi štátov EÚ najnižšiu schopnosť lákať nový zahraničný kapitál.

„Dôvody môžu byť rôznorodé. Rastúce administratívne a daňové zaťaženie v ekonomike ale bezpochyby nepomáha lákať zahraničný kapitál do krajiny. Problémom pre zahraničných investorov môže byť aj slabá vymožiteľnosť práva, ktorá zvyšuje pravdepodobnosť znehodnotenia investície nekalými praktikami, či nestabilita prostredia, kedy sa zákony často a bez varovania menia, neraz v zrýchlenom režime, bez priestoru na pripomienkovanie zo strany súkromného sektora,“ uzavrel Koršňák.