Prieskum ukázal, že až 81 percent Európanov verí, že ís? voli? teraz má zmysel vzh?adom na sú?asnú geopolitickú situáciu. Uvedený 71-percentný záujem o eurovo?by naprie? celou EÚ je o 11 percent vyšší, ako bol na jar 2019.
Pod?a zverejnených výsledkov sa Slovensko neocitlo na poslednom mieste pri podpore eurovolieb. V doterajších štyroch hlasovaniach Slovákov vo vo?bách do EP bola ich ú?as? vždy najnižšia z celej EÚ.
Z poh?adu ?lenských krajín vzrástol oproti marcu 2019 záujem o eurovo?by vo všetkých štátoch okrem Francúzska, kde zostal na rovnakej úrovni. Najviac sa k urnám hlásia ob?ania Holandska (72 percent), Nemecka (70) a Írska, najmenší záujem majú voli?i v ?esku (38), Bulharsku (40) a na Slovensku (43).
Až 53 percent Európanov si myslí, že je dôležité voli? v eurovo?bách, ?o je nárast o šes? percent vo?i jesennému prieskumu Eurobarometra.
Respondenti nazna?ili, že piatimi hlavnými témami eurovolieb sú pre nich boj proti chudobe, verejné zdravotníctvo, podpora hospodárstva a tvorba nových pracovných miest, obrana a bezpe?nos? a klimatické zmeny. Za nimi zaostali témy ako migrácia, budúcnos? Európy, právny štát ?i po?nohospodárstvo a boj proti organizovanému zlo?inu.
Predvolebné témy sa líšia od krajiny ku krajine. Pre devä? štátov je prioritou obrana a bezpe?nos?, šes? krajín, medzi nimi aj Slovensko, považuje za hlavnú tému stav ekonomiky a pracovné miesta. Pä? krajín chce bojova? proti chudobe a sociálnemu vylú?eniu a ?alších pä? požaduje zlepšenie verejného zdravotníctva. Migrácia ako téma ?íslo jeden trápi len Po?sko a Cyprus.
V samostatnej ?asti venovanej vnímaniu Európskeho parlamentu a hodnôt, ktoré bráni, prieskum ukázal v priemere 41-percentné pozitívne vnímanie tejto inštitúcie, ?o je o pä? percent viac ako na jese? 2023.
Na Slovensku vníma EP pozitívne 42 percent a negatívne 18 percent opýtaných.
Najpozitívnejšie europarlament vnímajú ob?ania Portugalska (66 percent), Dánska a Talianska (59) a Luxemburska (55), najmenej kladne zasa obyvatelia Francúzska (27), ?eska (28) a Slovinska (29).
Pod?a prieskumu si 56 percent Európanov želá, aby EP mal dôležitejšiu úlohu ako doteraz (nárast o tri percentá vo?i jeseni 2023). S týmto postojom súhlasí aj 44 percent Slovákov a 43 percent je kategoricky proti.
Najvä?šiu podporu má silnejšia úloha EP u ob?anov Cypru (85 percent), Španielska (76) a Grécka (73), najmenšiu zasa v ?esku (32), Dánsku (34) a Švédsku (41).
Vä?šina respondentov sa zhodla na tom, že poslanci budúceho europarlamentu by v rokoch 2024 – 2029 mali predovšetkým kona? v prospech mieru v Európe (47 percent), bráni? demokraciu (33), ochra?ova? ?udské práva v EÚ a vo svete (24), bojova? za slobodu slova (21) a tiež za zásady právneho štátu (20).
Ob?ania EÚ sú pod?a Eurobarometra optimistickí, ?o sa týka budúcnosti Únie
Európania zostávajú optimisti v súvislosti s budúcnos?ou Európskej únie, a to aj po sérii prekonaných kríz. Vyplýva to z jarného prieskumu Eurobarometra, ktorý si objednal Európsky parlament (EP) pred júnovými eurovo?bami. Výsledky zverejnili v stredu, informuje spravodajca TASR.
Respondenti uviedli, že EÚ by sa mala prioritne venova? trom ve?kým témam: obrana a bezpe?nos?, energetická nezávislos?, bezpe?nos? potravín a po?nohospodárstvo.
Prieskum osobitne zameraný na to, ako Európania vnímajú EÚ a výhody ?lenstva v nej, ukázal, že v priemere 47 percent opýtaných Úniu vníma pozitívne (17 percent negatívne) a 65 percent verí, že ?lenstvo v EÚ je dôležité, a to aj po krízach, ktoré priniesli brexit, pandémia koronavírusu ?i vojna na Ukrajine.
Tieto nálady sa však líšia od krajiny ku krajine. Najvä?ší eurooptimisti sú v Portugalsku (69 percent), Írsku a Švédsku (67) a v Luxembursku (64). Na druhom konci rebrí?ka sa s EÚ najmenej identifikujú v ?esku (33), Rakúsku (36) a vo Francúzsku (37).
Slovensko sa ocitlo v strede 27-?lenného rebrí?ka so 48-percentným pozitívnym vnímaním EÚ a 17-percentným odmietavým postojom.
Na otázku, ?i ?lenstvo v EÚ prinieslo ich krajine výhody, pozitívne odpovedalo 71 percent Európanov, pri?om táto podpora zostáva za posledné tri roky stabilná.
Tento názor platí pre všetky krajiny EÚ, najviac to však poci?ujú v Lotyšsku a na Malte (91 percent), v Írsku (90), Dánsku (89) a Luxembursku (88), najmenej v Bulharsku (52), Rakúsku (56) a Taliansku (59).
Slovensko sa ocitlo na 11. mieste s 82-percentným presved?ením o výhodách ?lenstva v EÚ, pri?om 13 percent opýtaných si myslí opak.
Prieskum tiež ukázal, že v priemere 73 percent Európanov si myslí, že rozhodnutia EÚ majú priamy vplyv na ich život (26 percent tomu neverí). Je to tak aj na národnej úrovni, ke? najviac vplyv EÚ na každodenný život poci?ujú v Luxembursku (89 percent), na Malte (87) a na Slovensku (85), pri?om 14 percent Slovákov to odmieta. Najmenej tento vplyv vnímajú v Taliansku (61), Lotyšsku a Bulharsku (64) a Rumunsku (64).
S tým bola spojená aj otázka o zlepšení života ob?anov za posledných pä? rokov – zlepšenie poci?uje v priemere 49 percent opýtaných a zhoršenie 45 percent z nich.
Premietnuté na ?lenské krajiny, najvä?ší prepad životnej úrovne od roku 2019 poci?ujú Gréci (74 percent), Francúzi (69) a Cyper?ania (63), najmenej to vnímajú Poliaci a Holan?ania (22), potom Dáni (27) a Švédi (28).
Slovensko je v tomto ôsme „najpokojnejšie“, ke? zhoršenie životného štandardu nahlásilo 35 percent opýtaných a šes? percent uviedlo zlepšenie životných podmienok.
V súvislosti s eurovo?bami je 61 percent Európanov optimistických, ?o sa týka budúcnosti EÚ, a 34 percent ju vníma pesimisticky.
Z poh?adu krajín pesimisti prevládli len vo Francúzsku (52 percent), vo zvyšných 26 štátoch panuje optimizmus. Najvä?šiu dôveru v budúcnos? EÚ majú Dáni (82 percent), Íri (81) a Lotyši (67), najviac sa budúcnosti po Francúzoch obávajú ?esi (51), Cyper?ania (52) a Gréci (53).
Na Slovensku verí v dobrú budúcnos? EÚ 63 percent opýtaných a 34 percent vníma budúcnos? Únie skepticky.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
