„Donald Trump je doslova posadnutý obchodnou bilanciou USA, ktorá je v oblasti tovarov negatívna, na rozdiel od služieb, kde je pozitívna. A hovorí, že aby nejakým spôsobom ochránil americké hospodárstvo, zavedie vysoké clá na dovozy tovarov vo všeobecnosti a na niektoré položky, ktoré budú zvláš? podlieha? ve?kým clám, to sú najmä automobily,“ priblížil pre TASR ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž.
V tejto chvíli je pod?a neho ?ažké odhadnú?, nako?ko sa tieto vyhrážky reálne uplatnia v praxi. „Treba vidie?, že Donald Trump je obchodník, vždy vyzna?í nejakú maximalistickú pozíciu a potom je ochotný zjednáva?. Ale v každom prípade nejaké clá ur?ite zavedie, pretože to s?úbil,“ doplnil Baláž.
Tento krok by pritom výrazne zasiahol aj slovenskú ekonomiku. „V?aka úspechu slovenských závodov automobilového priemyslu sa Slovensko zara?uje medzi ?lenské krajiny EÚ, ktoré môžu by? potenciálnym zavedením protekcionistických ciel zo strany USA zasiahnuté relatívne najviac,“ upozornil pre TASR ekonóm organizácie Globsec Vladimír Va?o.
Vy?íslil, že vôbec najzranite?nejšou krajinou EÚ z poh?adu štruktúry vývozu do Spojených štátov je Írsko, nasleduje Slovensko, Belgicko, Nemecko, ale aj Ma?arsko, Holandsko ?i Rakúsko. S výnimkou Írska a Belgicka patria medzi najvä?šie exportné kategórie týchto krajín práve výrobky automobilového priemyslu.
„Zo Slovenska sa do USA vyvážajú najmä vozidlá vyššej triedy, u ktorých je jednak vyššia zisková marža, no zárove? aj citlivos? kupujúcich na zmenu v cene nemusí by? tak výrazná. Okrem priameho vplyvu na vývoz automobilového priemyslu by však SR pocítila nepriamy negatívny vplyv cez oslabenie hospodárskeho rastu nášho dominantného vývozného trhu, EÚ, najmä Nemecka,“ vysvetlil Va?o. Pod?a odhadov banky Goldman Sachs by obchodná vojna s USA mohla zníži? európsky rast až o jeden percentuálny bod, v prípade Nemecka dokonca o nie?o viac.
NBS vo svojej aktuálnej prognóze z decembra minulého roka upozornila, že prípadné zavedenie obojstranných ciel na dovozy medzi EÚ a Spojenými štátmi by malo na slovenskú ekonomiku výraznejší vplyv než na hospodárstvo EÚ ako celok. „V strednodobom horizonte by tak celkový dosah mohol predstavova? zníženie úrovne HDP Slovenska o 0,5 % v prípade postupného sprísnenia ciel o úrove? 10 %,“ vy?íslila centrálna banka. Tento scenár pritom predpokladá plošné zvýšenie ciel. Ak by boli výraznejšie napríklad v sektore automobilov, mohlo by to ešte viac zvýši? ich vplyv na slovenskú ekonomiku.
Trump sa takýmto postupom snaží pod?a Baláža dosiahnu? nieko?ko cie?ov naraz. V rámci rokovaní môže žiada? od Európy napríklad to, aby vydávala viac na svoju obranu, a tým od?ah?ila americký federálny rozpo?et. „Chce dosiahnu?, aby sa zmenšili výdavky na zahrani?né obranné aktivity USA a zárove?, aby sa zmenšil dovoz zo zahrani?ia. Kde tá rovnováha nakoniec nastane, to naozaj bude závisie? od konkrétnych rokovaní,“ doplnil ekonóm.
V tejto napätej situácii má EÚ pod?a analýzy inštitútu Bruegel, na ktorú poukázal Va?o, tri strategické možnosti ?alšieho postupu. „V prvom rade sa musí prostredníctvom bilaterálnych rokovaní s USA usilova? vyhnú? sa zavedeniu ciel, ktoré sa ozna?uje aj ako za?iatok obchodnej vojny. Sú?as?ou tohto vyjednávania by mohlo by? preh?benie vzájomnej obchodnej výmeny v oblasti energetickej bezpe?nosti, vrátane upozornenia na pripravenos? na odvetné protiopatrenia zo strany EÚ,“ priblížil ekonóm. Práve v dôsledku zvýšeného dovozu energetických surovín z USA sa prebytok EÚ vo vzájomnom obchode v ostatných dvoch rokoch mierne znížil.
V záujme Európy je pod?a Va?a tiež pracova? na zachovaní funk?ného systému medzinárodného obchodu rešpektujúceho pravidlá, ?o si môže vyžiada? reformu Svetovej obchodnej organizácie (WTO). V neposlednom rade je pre EÚ dôležité rozšíri? aj sie? bilaterálnych a regionálnych zmlúv o vo?nom obchode, a to nielen s Južnou Amerikou (Mercosur), ale aj Ve?kou Britániou, Indiou, Pacifickým regiónom ?i Afrikou, doplnil ekonóm.
Zdroj feed teraz.sk
