Slovenský prezident priblížil, že podľa návrhu by sa mali priame obranné výdavky členských štátov NATO zvýšiť z terajších dvoch percent HDP postupne na 3,5 percenta a že zároveň by bolo možné investovať ďalších 1,5 percenta do investícií takzvaného duálneho určenia. „Ale je samozrejme ešte otázka, ako rýchlo sa majú dosahovať tieto ciele, niekde zatiaľ na stole je úvaha, že by sme mohli zvyšovať ako členské krajiny tieto výdavky rýchlosťou 0,2 percenta každý rok, to znamená, že by sme sa k tomuto cieľu mohli dostať za sedem rokov,“ spresnil.
Na rokovaniach však podľa vlastných slov avizoval, že Slovensku by viac vyhovovalo minimálne desať rokov, v ktorých by sa krajiny mohli k týmto číslam postupne priblížiť. Vyzval tiež na určitú flexibilitu pri napĺňaní cieľov. „Avizoval som, že SR bude zodpovedným partnerom, ktorý sa nebude stavať na zadné a brániť konsenzu, ale bude hľadať cesty ku kompromisu,“ poznamenal ďalej Pellegrini.
Treba však podľa neho prihliadať aj na schopnosti a možnosti štátnych rozpočtov jednotlivých štátov, pričom poukázal na krajiny Európskej únie, ktoré v súčasnosti stále nedosahujú ani stanovené dve percentá svojho HDP na obranu.
V tejto súvislosti bude podľa neho prebiehať dôležitá diskusia na nadchádzajúcom summite NATO v holandskom Haagu o tri týždne. Jeho prípravy boli hlavnou témou zasadnutia vo Vilniuse.
„Viete, že sa ukázalo a vojna na Ukrajine nám to odhalila priam v plnej nahote, že Európa ako taká a európska časť Severoatlantickej aliancie je bez účasti Spojených štátov nie schopná akýmkoľvek spôsobom sa brániť takej sile alebo takej veľmoci, ako je napríklad Rusko so svojou obrovskou armádou a obrovským priemyselným zbrojným komplexom,“ vyhlásil Pellegrini. Práve preto je podľa neho potrebné hovoriť o posilnení samotného európskeho piliera v rámci Severoatlantickej aliancie.
Zdroj feed teraz.sk
