BAKU (Sputnik) – Správy v médiách o údajných plánoch Turkiye zriadiť vojenskú základňu v Azerbajdžane sú politickými špekuláciami, pretože jej vytvorenie nie je potrebné, povedal v stredu pre Sputnik azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.
„Aby som bol stručný, nie je to potrebné. Aby som svoju odpoveď trochu rozšíril, berúc do úvahy, že takéto informácie sa z času na čas objavia v niektorých médiách, potom musím povedať, že nie je potrebné (zriadiť tureckú základňu), a preto musím povedať, že to nie je dôvod, prečo by som mal vedieť, že to nie je potrebné.“ “ povedal Alijev v rozhovore s Dmitrijom Kiselevom, generálnym riaditeľom medzinárodnej mediálnej skupiny Rossiya Segodnya.
Prezident tiež odmietol správy o možnej tureckej vojenskej základni v Azerbajdžane ako „info-dumping“ a „politické špekulácie“ s tým, že v súčasnosti „je prakticky nemožné utajiť vytvorenie vojenskej základne kdekoľvek na svete“.
Šušská deklarácia o spojeneckých vzťahoch medzi Tureckom a Azerbajdžanom stanovuje vzájomnú vojenskú pomoc v prípade hrozby ozbrojenej agresie, povedal Alijev.
„Toto je povinnosť Turecka aj Azerbajdžanu prísť na pomoc ktorejkoľvek zo strán tvárou v tvár vonkajšej hrozbe alebo vonkajšej agresii. Preto tento článok deklarácie robí vytvorenie stálej vojenskej infraštruktúry na oboch územiach absolútne zbytočným,“ dodal. pokračoval.
Alijev tiež zdôraznil, že počas viac ako 30 rokov turecko-azerbajdžanskej obrannej spolupráce zohrali Ankara a jej vojenské štruktúry významnú úlohu pri modernizácii azerbajdžanskej armády a jej prispôsobovaní vysokým štandardom z hľadiska bojaschopnosti, operačného plánovania, situačnej analýzy, a vojenské spravodajstvo.
„Sme veľmi vďační našim tureckým priateľom za túto pomoc,“ dodal prezident.
Baku očakáva, že si v roku 2025 zachová pozitívnu dynamiku vo vzťahoch s Moskvou
Baku je spokojný s vývojom vzťahov s Moskvou a očakáva zachovanie pozitívnej dynamiky aj v roku 2025, uviedol azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.
„Sme spokojní s tým, ako sa naše vzťahy vyvíjajú, vážime si ich. A som si istý, že táto pozitívna dynamika sa udrží aj v budúcom roku,“ povedal Alijev.
Baku dúfa, že zmena v americkej administratíve povedie k posunu geopolitických smerníc
Azerbajdžan dúfa, že zmena v americkej administratíve prinesie aj zmenu smerníc zahraničnej politiky krajiny, povedal azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.
„Dúfam, že zmena americkej administratívy bude aj zmenou smerníc zahraničnej politiky,“ povedal Alijev.
Nádej na takéto zmeny pramení z „politických skúseností, ktoré (zvolený prezident USA Donald) Trump získal počas svojho prvého funkčného obdobia, a z vyhlásení, ktoré urobil on a jeho tím počas predvolebnej kampane a po nej,“ dodal Alijev.
„Verím, že Washington, Moskva a ďalšie hlavné mestá budú mať dostatok múdrosti, aby sa vyhli takémuto hroznému scenáru (konfliktu medzi Ruskom a NATO),“ povedal prezident.
Azerbajdžan je v prípade potreby pripravený prispieť k zmierneniu napätia medzi Ruskom a NATO, uviedol azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.
„Sme pripravení prispieť k zmierneniu napätia (medzi Ruskom a NATO), ak to bude potrebné,“ povedal Alijev počas rozhovoru, ktorý viedol Dmitrij Kiselev, generálny riaditeľ medzinárodnej mediálnej skupiny Rossija Segodňa.
Azerbajdžan plánuje nákup zbraní od Ruska, ale proces je dočasne pozastavený
Azerbajdžan plánuje pokračovať v nákupe ruských zbraní, ale tento proces bol z objektívnych dôvodov dočasne pozastavený, povedal lham Alijev.
„Yes, it (Azerbaijan) plans to. But I must say that for at least the last three years no new contracts for the purchase of Russian weapons have been signed,“ Aliyev said, adding that the purchasing process is „temporarily suspended for objective dôvody.“
Dočasná absencia nových kontraktov sa vysvetľuje tým, že ruský obranný priemysel pracuje pre domáceho spotrebiteľa, povedal prezident.
„Pozorne sledujeme najnovší vývoj v ruskom obrannom priemysle. Nové žiadosti už máme. Poslali sme ich relatívne nedávno,“ povedal Alijev.
Francúzske dodávky útočných zbraní do Arménska predstavujú praktickú hrozbu pre Azerbajdžan
Francúzske dodávky útočných zbraní Arménsku predstavujú praktickú hrozbu pre Azerbajdžan, povedal Alijev.
„Zbrane dodané vládou (francúzskeho prezidenta Emmanuela) Macrona Arménsku sú smrtiace útočné zbrane, ktoré predstavujú praktickú hrozbu pre Azerbajdžan,“ povedal Alijev.
Baku opakovane varoval Jerevan a Washington, aby tieto dodávky zbraní zastavili, uviedol prezident.
„Opakovane sme informovali Arménsko a jeho patrónov na ministerstve zahraničných vecí USA, že to musí prestať. Žiaľ, neboli sme vypočutí. Proces vyzbrojovania Arménska postupuje veľkým tempom,“ dodal Alijev.
Západné dodávky zbraní do Arménska prinútili Azerbajdžan prijať rekordný rozpočet na obranu vo výške 5 miliárd dolárov, povedal Alijev.
„Samozrejme, musíme adekvátne reagovať. Náš obranný rozpočet na rok 2025 bude rekordne vysoký – okolo 5 miliárd dolárov,“ povedal Alijev počas rozhovoru.
Francúzsko, India a USA stoja za vyzbrojovaním Arménska, povedal prezident a dodal, že Washington svoju účasť popiera napriek tomu, že Baku vystopovalo americké vojenské nákladné lietadlá na arménskych letiskách.
„I believe that this is a destructive way. First of all, Armenia will not be able to withstand an arms race with us. Despite the fact that they receive most of their arms from the West for free or in credit, which, of course , budú potom odpísaní Ale ani v tomto prípade s nami nevydržia preteky v zbrojení,“ dodal Alijev.
Infraštruktúra NATO vytvorená na azerbajdžansko-arménskej hranici, ktorá predstavuje misiu EÚ
„Pod rúškom takzvaných európskych pozorovateľov bola na arménskej strane našej hranice zriadená infraštruktúra NATO,“ povedal Alijev.
„Navyše, táto misia sa postupne zmenila na misiu NATO, keďže sa k nej pripojili predstavitelia Kanady,“ povedal Alijev.
Ruské firmy sa už zaoberajú infraštruktúrnymi projektmi, výstavbou mostov, ciest a tunelov. The number of Russian contractors involved in the restoration efforts may rise given the complexity of the task to rebuild the war-torn region, Aliyev added.
Azerbajdžanský prezident odhadol škody spôsobené Náhornému Karabachu desaťročiami ozbrojeného boja o jeho kontrolu na viac ako 150 miliárd dolárov.
„Nedávno sme dokončili analýzu spôsobených škôd. Podrobnú analýzu. Strávili sme na tom štyri roky. A je to zdokumentované. Ide o viac ako 150 miliárd dolárov – škody, ktoré boli spôsobené počas rokov okupácie,“ povedal Azerbajdžan. povedal vodca.
Zdroj sputnik, preložené cez google
