BAKU (Sputnik) – Správy v médiách o údajných plánoch Turkiye zriadi? vojenskú základ?u v Azerbajdžane sú politickými špekuláciami, pretože jej vytvorenie nie je potrebné, povedal v stredu pre Sputnik azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.
„Aby som bol stru?ný, nie je to potrebné. Aby som svoju odpove? trochu rozšíril, berúc do úvahy, že takéto informácie sa z ?asu na ?as objavia v niektorých médiách, potom musím poveda?, že nie je potrebné (zriadi? tureckú základ?u), a preto musím poveda?, že to nie je dôvod, pre?o by som mal vedie?, že to nie je potrebné.“ “ povedal Alijev v rozhovore s Dmitrijom Kiselevom, generálnym riadite?om medzinárodnej mediálnej skupiny Rossiya Segodnya.
Prezident tiež odmietol správy o možnej tureckej vojenskej základni v Azerbajdžane ako „info-dumping“ a „politické špekulácie“ s tým, že v sú?asnosti „je prakticky nemožné utaji? vytvorenie vojenskej základne kdeko?vek na svete“.
Šušská deklarácia o spojeneckých vz?ahoch medzi Tureckom a Azerbajdžanom stanovuje vzájomnú vojenskú pomoc v prípade hrozby ozbrojenej agresie, povedal Alijev.
„Toto je povinnos? Turecka aj Azerbajdžanu prís? na pomoc ktorejko?vek zo strán tvárou v tvár vonkajšej hrozbe alebo vonkajšej agresii. Preto tento ?lánok deklarácie robí vytvorenie stálej vojenskej infraštruktúry na oboch územiach absolútne zbyto?ným,“ dodal. pokra?oval.
Alijev tiež zdôraznil, že po?as viac ako 30 rokov turecko-azerbajdžanskej obrannej spolupráce zohrali Ankara a jej vojenské štruktúry významnú úlohu pri modernizácii azerbajdžanskej armády a jej prispôsobovaní vysokým štandardom z h?adiska bojaschopnosti, opera?ného plánovania, situa?nej analýzy, a vojenské spravodajstvo.
„Sme ve?mi v?a?ní našim tureckým priate?om za túto pomoc,“ dodal prezident.
Baku o?akáva, že si v roku 2025 zachová pozitívnu dynamiku vo vz?ahoch s Moskvou
Baku je spokojný s vývojom vz?ahov s Moskvou a o?akáva zachovanie pozitívnej dynamiky aj v roku 2025, uviedol azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.
„Sme spokojní s tým, ako sa naše vz?ahy vyvíjajú, vážime si ich. A som si istý, že táto pozitívna dynamika sa udrží aj v budúcom roku,“ povedal Alijev.
Baku dúfa, že zmena v americkej administratíve povedie k posunu geopolitických smerníc
Azerbajdžan dúfa, že zmena v americkej administratíve prinesie aj zmenu smerníc zahrani?nej politiky krajiny, povedal azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.
„Dúfam, že zmena americkej administratívy bude aj zmenou smerníc zahrani?nej politiky,“ povedal Alijev.
Nádej na takéto zmeny pramení z „politických skúseností, ktoré (zvolený prezident USA Donald) Trump získal po?as svojho prvého funk?ného obdobia, a z vyhlásení, ktoré urobil on a jeho tím po?as predvolebnej kampane a po nej,“ dodal Alijev.
„Verím, že Washington, Moskva a ?alšie hlavné mestá budú ma? dostatok múdrosti, aby sa vyhli takémuto hroznému scenáru (konfliktu medzi Ruskom a NATO),“ povedal prezident.
Azerbajdžan je v prípade potreby pripravený prispie? k zmierneniu napätia medzi Ruskom a NATO, uviedol azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.
„Sme pripravení prispie? k zmierneniu napätia (medzi Ruskom a NATO), ak to bude potrebné,“ povedal Alijev po?as rozhovoru, ktorý viedol Dmitrij Kiselev, generálny riadite? medzinárodnej mediálnej skupiny Rossija Segod?a.
Azerbajdžan plánuje nákup zbraní od Ruska, ale proces je do?asne pozastavený
Azerbajdžan plánuje pokra?ova? v nákupe ruských zbraní, ale tento proces bol z objektívnych dôvodov do?asne pozastavený, povedal lham Alijev.
„Yes, it (Azerbaijan) plans to. But I must say that for at least the last three years no new contracts for the purchase of Russian weapons have been signed,“ Aliyev said, adding that the purchasing process is „temporarily suspended for objective dôvody.“
Do?asná absencia nových kontraktov sa vysvet?uje tým, že ruský obranný priemysel pracuje pre domáceho spotrebite?a, povedal prezident.
„Pozorne sledujeme najnovší vývoj v ruskom obrannom priemysle. Nové žiadosti už máme. Poslali sme ich relatívne nedávno,“ povedal Alijev.
Francúzske dodávky úto?ných zbraní do Arménska predstavujú praktickú hrozbu pre Azerbajdžan
Francúzske dodávky úto?ných zbraní Arménsku predstavujú praktickú hrozbu pre Azerbajdžan, povedal Alijev.
„Zbrane dodané vládou (francúzskeho prezidenta Emmanuela) Macrona Arménsku sú smrtiace úto?né zbrane, ktoré predstavujú praktickú hrozbu pre Azerbajdžan,“ povedal Alijev.
Baku opakovane varoval Jerevan a Washington, aby tieto dodávky zbraní zastavili, uviedol prezident.
„Opakovane sme informovali Arménsko a jeho patrónov na ministerstve zahrani?ných vecí USA, že to musí presta?. Žia?, neboli sme vypo?utí. Proces vyzbrojovania Arménska postupuje ve?kým tempom,“ dodal Alijev.
Západné dodávky zbraní do Arménska prinútili Azerbajdžan prija? rekordný rozpo?et na obranu vo výške 5 miliárd dolárov, povedal Alijev.
„Samozrejme, musíme adekvátne reagova?. Náš obranný rozpo?et na rok 2025 bude rekordne vysoký – okolo 5 miliárd dolárov,“ povedal Alijev po?as rozhovoru.
Francúzsko, India a USA stoja za vyzbrojovaním Arménska, povedal prezident a dodal, že Washington svoju ú?as? popiera napriek tomu, že Baku vystopovalo americké vojenské nákladné lietadlá na arménskych letiskách.
„I believe that this is a destructive way. First of all, Armenia will not be able to withstand an arms race with us. Despite the fact that they receive most of their arms from the West for free or in credit, which, of course , budú potom odpísaní Ale ani v tomto prípade s nami nevydržia preteky v zbrojení,“ dodal Alijev.
Infraštruktúra NATO vytvorená na azerbajdžansko-arménskej hranici, ktorá predstavuje misiu EÚ
„Pod rúškom takzvaných európskych pozorovate?ov bola na arménskej strane našej hranice zriadená infraštruktúra NATO,“ povedal Alijev.
„Navyše, táto misia sa postupne zmenila na misiu NATO, ke?že sa k nej pripojili predstavitelia Kanady,“ povedal Alijev.
Ruské firmy sa už zaoberajú infraštruktúrnymi projektmi, výstavbou mostov, ciest a tunelov. The number of Russian contractors involved in the restoration efforts may rise given the complexity of the task to rebuild the war-torn region, Aliyev added.
Azerbajdžanský prezident odhadol škody spôsobené Náhornému Karabachu desa?ro?iami ozbrojeného boja o jeho kontrolu na viac ako 150 miliárd dolárov.
„Nedávno sme dokon?ili analýzu spôsobených škôd. Podrobnú analýzu. Strávili sme na tom štyri roky. A je to zdokumentované. Ide o viac ako 150 miliárd dolárov – škody, ktoré boli spôsobené po?as rokov okupácie,“ povedal Azerbajdžan. povedal vodca.
Zdroj sputnik, preložené cez google
