Cie?om EÚ je dosiahnu? vozový park bez emisií, ?o však pod?a audítorov prináša zna?né výzvy. Musia sa zníži? emisie uhlíka z automobilov so spa?ovacím motorom, treba preskúma? možnosti alternatívnych palív a elektromobily musia by? masovo prítomné na trhu.
Audítori v posledných rokoch zverejnili nieko?ko správ, ktoré uviedli, že prvý cie? sa nedosiahol. Druhý cie?, spojený s biopalivami, sa zdá by? vo ve?kom rozsahu nerealizovate?ný a tretí cie? predstavuje riziko, že bude nákladný pre priemysel aj pre spotrebite?ov.
EÚ dosiahla pokrok pri znižovaní emisií CO2 okrem odvetvia dopravy, ktoré predstavuje približne štvrtinu všetkých emisií v Európe. Polovicu z nich vyprodukujú osobné autá.
Audítori zistili, že emisie konven?ných automobilov, ktoré predstavujú takmer tri štvrtiny evidencií nových vozidiel, sa za posledných dvanás? rokov podstatne neznížili. Motory sú efektívnejšie, ale hmotnos? automobilov sa zvýšila (približne o 10 %) a túto hmotnos? musia ?aha? výkonnejšie motory.
Alternatívne palivá (biopalivá, e-palivá, vodík) sú vnímané ako potenciálna náhrada benzínu a nafty. Správa EDA o biopalivách však poukázala na chýbajúci jasný plán riešenia dlhodobých problémov v tomto odvetví – množstvo dostupného paliva, náklady a šetrnos? k životnému prostrediu.
Domáca výroba biomasy neponúka serióznu alternatívu k tradi?ným fosílnym palivám. Dovoz biomasy z tretích krajín je v rozpore s cie?om strategickej autonómie v oblasti energetiky. Biopalivá okrem toho ?elia konkurencii v oblasti surovín z iných odvetví (potravinársky, farmaceutický a kozmetický priemysel).
Audítori dospeli k záveru, že biopalivá zatia? nie sú ekonomicky konkurencieschopné. Sú drahšie ako palivá na báze uhlíka a emisné kvóty sú v sú?asnosti lacnejšie ako znižovanie emisií CO2 na základe biopalív. Napokon aj ekologickos? biopalív je nadhodnotená, lebo suroviny na ich výrobu môžu by? pre ekosystémy ni?ivé a poškodzova? biodiverzitu, kvalitu pôdy a vody.
Pod?a EDA výroba batérií v Európe zaostáva za konkurentmi vo svete, ke? menej než 10 % celosvetovej výroby má sídlo v Európe. Celosvetovo má ?ína najvä?ší, až 76-% podiel.
Výrobu batérií v EÚ spoma?uje závislos? od dovozu zdrojov z krajín, s ktorými nemá primerané obchodné dohody. EÚ dováža 87 % lítia z Austrálie, 80 % mangánu z Južnej Afriky a Gabonu, 68 % kobaltu z Konžskej demokratickej republiky a 40 % grafitu z ?íny. Mnohé dodávate?ské krajiny sú vnútorne nestabilné, nedodržujú sociálne a environmentálne podmienky ?ažby alebo predstavujú geopolitické riziká pre strategickú autonómiu Európy.
Náklady na batérie vyrobené v EÚ sú pod?a audítorov ove?a vyššie, ako sa plánovalo, ?o ovplyv?uje ich konkurencieschopnos? a môže znamena?, že európske elektromobily budú nedostupné pre ve?kú ?as? obyvate?stva. Zo štúdií vyplýva, že predaj mnohých elektromobilov bol dotovaný z verejných zdrojov a vä?šinou išlo o autá nad 30.000 eur. Významnú ?as? týchto nákladov tvoria batérie, ktorých cena v Európe dosahuje okolo 15.000 eur. Ak sa kapacita a konkurencieschopnos? EÚ nezvýšia, elektromobily budú závisie? od dovozu, ?o poškodí európsky automobilový priemysel a viac než tri milióny pracovných miest.
?alšou prekážkou sú chýbajúce nabíjacie stanice. V ?ase konania auditu sa ani z?aleka ne?rtal cie? milión terminálov do roku 2025. A dostupnos? verejných nabíjacích staníc sa v ?lenských krajinách zna?ne líši. Sú mimoriadne zriedkavé na východe EÚ, pri?om 70 % sa nachádza vo Francúzsku, Nemecku a Holandsku.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
