Štúdia WHO sa zameriava na „sociálne determinanty zdravia“, ktoré WHO definuje ako „podmienky, v ktorých sa ?udia rodia, vyrastajú, žijú, pracujú a starnú, ako aj ich prístup k moci, peniazom a zdrojom“. Záver predchádzajúcej správy z roku 2008, že „sociálna nespravodlivos? zabíja v masívnom rozsahu“, pod?a WHO stále platí.
WHO píše, že ?ím znevýhodnenejší je región, v ktorom ?udia žijú, tým nižší je ich príjem, a ?ím kratšie sa vzdelávajú, tým horšie je ich zdravie a tým menej rokov prežitých v zdraví môžu o?akáva?. Za dôležité faktory považuje WHO aj príjem, rasizmus a diskrimináciu, osamelos?, prístup k po?íta?om, konflikty a vysíd?ovanie a dávky sociálneho zabezpe?enia.
?udia žijúci v krajinách s najvyššou d?žkou života sa v priemere dožívajú o 33 rokov viac ako ?udia v krajinách s najnižšou d?žkou života, uvádza sa v správe WHO. Úmrtnos? detí do piatich rokov je v krajinách s nízkymi príjmami 13-krát vyššia ako v bohatých krajinách. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými ?u?mi existujú aj v rámci jednotlivých krajín a v mnohých prípadoch sa v posledných rokoch skôr zvä?šili, než zmenšili.
Riešenia sú pod?a WHO zrejmé – musia sa odstráni? ekonomické nerovnosti, každý musí ma? k dispozícii primerané bývanie, verejnú dopravu, zdravotnú starostlivos? a sociálnu pomoc, konflikty sa musia rieši? a musí sa bojova? proti diskriminácii.
Takéto investície sa oplatia aj finan?ne, pretože zdravší ?udia sú produktívnejší a vyžadujú si menej lekárskej starostlivosti. Naopak – nerobi? ni? je nesmierne drahé. Mnohé chudobné krajiny však nemajú peniaze na vyššie investície, pretože sú zadlžené. Pod?a údajov WHO žilo v minulom roku 3,3 miliardy ?udí v krajinách, ktoré minuli viac pe?azí na splácanie úrokov ako na zdravotníctvo a vzdelávanie dohromady.
Zdroj feed teraz.sk
