„Tvrdenia iniciatívy preverili zamestnanci Správy TANAP-u priamo na mieste. Spracovanie kalamity bolo vykonané s prihliadnutím na nie celkom ideálne podmienky v teréne. Práve pre nepriaznivé po?asie boli práce, s ktorými sme za?ali ešte na jese? 2023, ukon?ené až vo februári 2024 s tým, že budú vykonané dodato?né terénne úpravy pri vhodných podmienkach,“ uviedla Petránová. Ochranári tak ?akajú, kým preschne premo?ené podložie, aby terén po mechanizmoch vrátili do optimálneho stavu. ?ažbu vykonávali na základe platného rozhodnutia príslušného orgánu ochrany prírody vydaného ešte v roku 2020, teda po?as predošlého vedenia envirorezortu.
„Správa TANAP-u bude aj na?alej vykonáva? spracovanie náhodných ?ažieb v lesných porastoch, v ktorých je táto ?innos? povolená v zmysle platných rozhodnutí orgánov ochrany prírody,“ dodala Petránová s tým, že rešpektujú právo na podanie podnetu na SIŽP a po?kajú si na stanovisko inšpektorov.
Iniciatíva okrem iného uviedla, že hoci sa ?ažba realizovala mimo najprísnejšie chránenej ?asti rezervácie, ide o chránené vtá?ie územie, územie európskeho významu aj biosférickú rezerváciu. Vy?ažené mali by? prevažne stojace suché smreky, z ktorých už vyletel lykožrút a pod?a iniciatívy teda nepredstavovali žiadne riziko z h?adiska premnoženia podkôrneho hmyzu. Ondrej Kameniar z iniciatívy upozornil, že sú z ekologického h?adiska ve?mi dôležité pre lesný ekosystém a poskytujú viacerým vzácnym druhom vtákov možnosti na hniezdenie. Ne?aleko miesta ?ažby boli pod?a neho nájdené aj pobytové znaky vzácneho a ohrozeného hluchá?a hôrneho.
Údaj o znížení po?etnosti hluchá?a považuje Správa TANAP-u za ú?elový. Tvrdí, že na území najstaršieho národného parku na Slovensku je jeho po?etnos? minimálne stabilizovaná, vo viacerých lokalitách dokonca rastie. Vyplýva to z viacerých odborných štúdií a dokumentov ochrany prírody a krajiny. „Mimochodom, pobytové znaky hluchá?a je možné nájs? aj v aktívne obhospodarovanom lese ?i mladých lesných porastoch manažovaných ?lovekom,“ uzavrela Petránová.
Kôprová dolina sa spolu s Tichou dolinou stali v roku 2007 symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovna? s následkami veternej kalamity a premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach. Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali na ponechaní na samovývoj. ?ažbe priamo na mieste bránili mimovládne organizácie. O ?ažbu kalamitného dreva sa zaujímala aj Európska komisia.
Zdroj feed teraz.sk
