Ortu? a retardéry horenia výrazne prispeli k zlej kvalite vody, vysvet?uje správa. Ak by nebolo týchto dlhodobých zne?is?ujúcich látok, potom by 80 % povrchových vôd malo dobrý chemický stav v porovnaní s iba 29 %.
Nedávna správa zistil, že len jedna tretina povrchovej vody v Európe je v dobrom alebo lepšom stave, ?o znamená, že EÚ nesplnila cie?, ktorý si stanovila v roku 2015, a to zvýši? kvalitu vody. Termín bol pred?žený do roku 2027, údaje však nazna?ujú, že ani tento cie? nebude splnený, uviedol The Guardian.
„Termín stanovený rámcovou smernicou o vode (WFD) pre európske rieky, jazerá, brakické, pobrežné a podzemné vody na dosiahnutie dobrého stavu bol rok 2015. To nebolo dodržané a od roku 2010 došlo len k malému zlepšeniu,“ píše sa v správe.
Pod?a údajov prevzatých z 19 ?lenských krajín a zostavených Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) sa len 37 % povrchových vôd Európy kvalifikuje ako voda s dobrým ekologickým stavom a ešte menej (29 %) sa kvalifikuje ako voda s dobrým chemickým stavom do roku 2021.
Správa ozna?ila ?asti západnej a strednej Európy vrátane Nemecka a Holandska za oblasti s obzvláš? vyšším podielom vodných útvarov s nízkou kvalitou. Zistilo sa tiež, že za zhoršenie kvality vody je najviac zodpovedné difúzne zne?istenie z po?nohospodárstva a zne?istenie ovzdušia z uho?ných elektrární. Európa je tiež najrýchlejšie sa otep?ujúcim kontinentom na svete, ?iasto?ne kvôli svojej blízkosti Arktída.
Správa vysvet?uje, že chránené vodné biotopy a druhy v EÚ majú zlý alebo zlý stav ochrany.
„Zdravie európskych vôd nie je dobré,“ povedala Leena Ylä-Mononen, výkonná riadite?ka EEA. „Naše vody ?elia bezprecedentnému súboru výziev, ktoré ohrozujú európsku bezpe?nos? vody.“
Správa tiež zistila, že európska podzemná voda bola v lepšom zdravotnom stave ako jej povrchová voda, pri?om 91 % bolo hodnotených ako „dobrý“ kvantitatívny stav a 77 % tiež „dobrý“ chemický stav.
„Vodný stres už v Európe nastáva. Každý rok postihuje 20 % územia Európy a 30 % populácie, ?o sú ?ísla, ktoré sa v dôsledku klimatických zmien v budúcnosti pravdepodobne zvýšia,“ píše sa v správe. „Ako sa v Európe rozvinie zmena klímy, bude ?oraz dôležitejšie riadi? povod?ové riziko cenovo dostupné a udržate?né.“
Nedostatok vody v celej EÚ bude ma? za následok aj zvýšenie nákladov v súvislosti s požiarmi, suchami a záplavami. Suchá a požiare v EÚ, ku ktorým došlo v roku 2022, spôsobili škody v hodnote 40 miliárd eur, uviedla EEA.
Zdroj sputnik, preložené cez google
