Narodil sa 4. januára 1965 v Liptovskom Mikuláši. Vyrastal v športovej rodine, ktorá ho podporovala v rozvoji talentu. V mladosti mal ako vzor svojho brata Laca, s ktorým spolo?ne prechovávali vz?ah k športu, najmä k hokeju. „Ve?ký vplyv mala na nás ulica a kamaráti na nej. Športovalo sa skoro všade a športoval skoro každý. Úrove? základnej telesnej výchovy bola vysoká hlavne na základnej škole,“ zdôraznil pre TASR jubilant.
Hokejovú kariéru odštartoval v rodnom Liptovskom Mikuláši, v ktorom pôsobil do roku 1984. Na toto obdobie spomína ve?mi rád: „Ako starší dorastenci sme sa stali majstrami Slovenska a kamarátstva z tohto obdobia trvajú dodnes. Tam som ochutnal aj prvýkrát seniorský hokej v 1. slovenskej národnej hokejovej lige.„
Následne zamieril do Topo??ian na základnú vojenskú službu. Po nej za?al študova? na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici a popritom hral za klub Iskra Smre?ina. Po roku prestúpil do Košíc, s ktorými získal v sezóne 1987/1988 ?eskoslovenský titul. V nasledujúcom ro?níku sa prvýkrát v kariére predstavil aj v reprezenta?nom drese a na majstrovstvách sveta pomohol tímu k zisku bronzových medailí. Rovnaký úspech zopakoval aj na MS 1990.
V tom istom roku si ho vybral klub Hartford Whalers v 7. kole draftu NHL, z celkového 141. miesta. Už v nasledujúcej sezóne absolvoval premiéru v profilige. Nastúpil na devä? duelov, v ktorých zaznamenal dve asistencie. V 57 zápasoch nižšej sú?aže AHL nazbieral 29 bodov.
Po?as sezóny 1991/92 zaznamenal Ba?a len jeden štart v NHL a ?alšie dva ro?níky strávil v drese Milwaukee Admirals v IHL. „Ako prvý obranca zo Slovenska som ochutnal najlepšiu ligu sveta NHL. V tom istom roku sme v AHL so Springfieldom Indians vyhrali Calder cup, ?o bolo nie?o úžasné,“ vyznal sa pre TASR Ba?a.
Skúsený hokejista sa potom vrátil na starý kontinent, s výnimkou sezóny 1995/96, ke? ešte skúsil š?astie v drese Milwaukee. V Európe hral za švédsky Leksand, ?eský Olomouc, ?i Revier Löwen Oberhausen v nemeckej DEL. S Košicami získal extraligový titul v sezóne 1998/99. Posledné obdobie kariéry, ktorú ukon?il v roku 2005, strávil v drese materského Mikuláša.
Medzi najkrajšie roky strávené s hokejom radí pôsobenie v Košiciach: „Nezabudnute?né sú federálne roky, zisk zlata vo finále so Spartou Praha (1988), ?i zisk majstrovského titulu vo finále so Slovanom (1999). Krásne ?asy, nehovoriac o našom prílete do Košíc z Prahy. Z toho obdobia sú dve krásne druhé miesta v Lige majstrov (PEM), kde nad naše sily bola len CSKA Moskva, ?o bola vtedy prakticky ruská reprezentácia. Tento klubový úspech je neoprávnene ?asto opomínaný. Košice sú stále v mojom srdci ako môj druhý domov.“
Jerguš Ba?a zdôraznil, že obdobie federálneho pôsobenia v národnom mužstve znamenalo pre neho vítanú konfrontáciu s najlepšími na svete, ?oho výsledkom boli aj úspešné roky a dve bronzové medaily z MS pred rozpadom federácie. Aj obdobie zimnej olympiády v Lillehammeri považuje za nezabudnute?né: „Bolo spojené s ve?kým odhodlaním a váš?ou nie?o dokáza? v rámci samostatného slovenského hokeja.“
Objektívne najvä?ší triumf však Ba?a zažil v roku 2002, ke? si so slovenskou reprezentáciou vybojoval zlaté medaily na svetovom šampionáte. V Göteborgu odohral devä? zápasov a pripísal si jednu asistenciu. „Vo veku 37 rokov som bol nominovaný na MS 2002 vo Švédsku. Bola to krásna bodka za medzinárodnou scénou. Vychutnal som si ju dokonale. Vyšlo nám prakticky všetko a ako to už býva, po nevydarenej olympiáde nám mnoho ?udí neverilo, ?o nám vlastne pomohlo. Ako aj postupné dop??anie mužstva hrá?mi z NHL,“ zaspomínal si Ba?a na rok 2002, ke? slovenský hokej najprv na ZOH v Salt Lake City prepadol a o tri mesiace neskôr slávil epochálny triumf.
Sympatické pod?a neho bolo, že predstavitelia mesta slovenským hokejistom dovolili využi? priestory námestia, ktoré mali pripravené pre seba, ke?že verili v úspech Švédska. „Užili sme si všetkých Slovákov a Slovenky, ktorí prišli do Göteborgu. Boli ich tisícky. V Bratislave to bol ošia? plný hrdosti, spolupatri?nosti a v?aky. Neopakovate?né…,“ vyznal sa pre TASR.
V národnom drese sa Jerguš Ba?a predstavil aj na ZOH 1994, vo Svetovom pohári v roku 1996, na MS 1997 a MS 1998. Za Slovensko odohral celkovo 75 duelov a strelil pä? gólov.
Po ukon?ení kariéry sa dal na trénerskú dráhu. Pôsobil ako asistent v Liptovskom Mikuláši a Kežmarku, Žiline, Košiciach a Nových Zámkoch, ako aj pri reprezenta?nom mužstve, s ktorým bol v roku 2006 na ZOH v Turíne i na MS v Rige a na strieborných MS v Helsinkách 2012. Vtedy v realiza?nom tíme hlavného kormidelníka Vladimíra V?jteka nahradil Petra Oremusa, ktorý nešiel do Fínska z rodinných dôvodov.
Neskôr mal Ba?a na starosti mládežnícky hokej – konkrétne slovenskú hokejovú reprezentáciu do 16, 17 rokov. V sú?asnosti pôsobí ako tréner HK Žiar nad Hronom v Tipos Slovenskej hokejovej lige.
„Vždy som robil šport s váš?ou a srdcom. Bol som odmenený ve?akrát a pochopil som, že ke? chcete nie?o ve?ké vyhra?, musíte vedie? prehra?. Užil som si ve?a výslnia, ale nespálil som sa na slnku v?aka faktoru 50, ktorým mi bola moja rodina a pár kamarátov, ktorí vždy stáli pri mne. Ako to už býva, po slnku si rovnako vychutnávam chládok a tie?, ktoré majú tiež svoje ?aro,“ konštatoval pre TASR jubilujúci hokejista.
Zdroj feed teraz.sk
