V roku 2023 bolo približne 32 miliónov ?udí na celom svete postihnutých záplavami, vrátane zranení alebo straty domova, poznamenal Statista. To však bledne v porovnaní s rokom 1998, ke? ?ína utrpela najhoršie záplavy za viac ako 44 rokov a USA zažili v októbri 1998 Texaské záplavy.
Yasmeen Lari, prvá pakistanská architektka, h?adá nové spôsoby, ako zabráni? záplavám v mestských oblastiach, Financial Times nahlásené. O?akáva sa, že ?ažké prípady záplav na celom svete budú nielen pokra?ova?, ale sa budú aj zhoršova? pod?a odborníkov, ktorí tvrdia, že klimatické zmeny spôsobujú zrážky vysokej intenzity, ktoré ni?ia a zahlcujú infraštruktúru.
„Každá krajina, každé mesto teraz ?elí viac-menej tomuto druhu problému – ?i už je to New York, Londýn alebo Kará?í,“ hovorí Lari, 83. „Takže sa na to musíme všetci pripravi?.“
V snahe rieši? škody a ohrozenie života, ktoré môžu spôsobi? záplavy, architekti teraz navrhujú, aby svoje mestá a domy urobili tak, aby pripomínali špongiu. Ako pilotný projekt Lari nainštaloval terakotové chodníky na rozdiel od betónových chodníkov v Denso Hall Rahguzar, ktoré sú vyrobené tak, aby absorbovali vodu, aby sa znížilo riziko záplav.
„Každý musí presta? používa? betón,“ povedala Lari. „To je najhorší materiál. V skuto?nosti spôsobuje ?alšie záplavy. Ak sa pozriete na záplavy v mestách, dôvod, pre?o sa to zhoršuje, je ten, že všade máme betónovú dlažbu. Voda nemôže presakova? do pôdy.“
Samotná Lari si však nemôže pripísa? zásluhy za koncept „mesta špongie“, ktorý ako prvý spopularizoval ?ínsky záhradný architekt Kongjian Yu. Spadá do kategórií; zelená infraštruktúra, zástavba s nízkym dopadom alebo citlivý urbanistický dizajn. Zámerom je navrhnú? mesto, ktoré je schopné presmerova? zrážky spä? do zeme namiesto umelých potrubí, kanálov alebo ulíc, NPR nahlásené.
?ína je na ?ele tohto druhu infraštruktúry v?aka ekonomickým reformám na konci 70. rokov, ktoré posunuli mestskú populáciu z 20 % na približne 65 %. ?ína prvýkrát prijala koncept Yu v roku 2013 a testovala ho v pilotnom programe v 30 mestách.
V Sanyi Yu a jeho tím otestovali svoju teóriu vytvorením parku s; hubovité mokrade, terasovité nábrežia, rybníky, ryžové polia a zelené chodníky, ktoré pojmú 830 000 metrov kubických daž?ovej vody, podrobne uviedla správa Financial Times.
„Koncept špongiového mesta prispôsobuje tieto starodávne princípy mestskému plánovaniu,“ hovorí Yu. „Za?lenením priepustných povrchov, zelených plôch a vybudovaných mokradí.“
Lari zopakoval potrebu záhrad a inej vegetácie, pretože rastliny zohrávajú dôležitú úlohu pri napomáhaní absorbova? vodu, podporova? priepustnos?, zlepšova? kvalitu vzduchu, znižova? extrémne teplo a zlepšova? biodiverzitu.
„Priamo uprostred ulíc by sme mali vysádza? lesy,“ hovorí Lari.
Problémy stojace v ceste týmto premenám špongiových miest sú finan?né aj praktické.
„(To) si vyžaduje zmenu existujúcich predpisov, stavebných predpisov a postupov, ktoré môžu ?eli? odporu zainteresovaných strán zvyknutých na konven?né metódy,“ hovorí Yu.
Preto môže by? jednoduchšie integrova? koncept zelene do nových štvrtí v porovnaní s generálnou opravou niektorých oblastí. Lari však optimisticky nazna?uje, že zelené urbanistické plánovanie sa dá robi? v menšom, individuálnom meradle.
„Žiadna vláda nebude ma? dostatok pe?azí na to, aby mohla skuto?ne ?eli? výzvam, ktoré dnes existujú kvôli klimatickým zmenám,“ povedala. „Ale o všetko sa dá postara?.“
„Neviem, ?o sa stane o pár rokov, pretože intenzita (zrážok) sa neustále zvyšuje, ale aspo? v doh?adnej budúcnosti môžeme zabráni? záplavám miest,“ dodala. „Dá sa to urobi? lokálne. A malo by sa to urobi?.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
