Slovensko sa v celkovom hodnotení byrokracie umiestnilo na ?ele, nasledované Ma?arskom a Gruzínskom. Naopak, najviac vychádzajú podnikate?om v ústrety Po?sko a Ukrajina. Cie?om Byrokratického indexu je poskytnú? podrobný zoznam a kvantifikáciu byrokratickej zá?aže, ktorej ?elia malé a stredné podniky. Okrem európskej verzie sa každoro?ne nezávisle vypracúva latinskoamerický náprotivok Index byrokracie.
Celkové výsledky sú vypo?ítané ako priemerný kumulatívny ?as potrebný na založenie a prevádzku malého hotela a priemyselného podniku v jednotlivých krajinách.
Založi? modelovú priemyselnú prevádzku bolo z poh?adu ?asovej náro?nosti v roku 2024 najjednoduchšie v Po?sku s hodnotou len 19 hodín byrokracie. Naopak, najnáro?nejšie to bolo na Ukrajine. Tam si všetky úkony vyžiadali 64 hodín. Byrokraciu tam však komplikuje aj vojnový stav.
Slovensko sa v byrokratickej náro?nosti založenia podnikania ocitlo na druhom najhoršom mieste s hodnotou 46 hodín byrokracie. Nad 40 hodín potrebovali podnikatelia aj v Gruzínsku. V ?esku to bolo 39 hodín a v Ma?arsku 37 hodín.
Kategória „prevádzka podniku“ meria ro?ný po?et hodín administratívnej práce už založených malých firiem. Na nežiaducom ?ele rebrí?ka byrokratických nákladov sa umiestnilo Slovensko s 272 hodinami na prevádzku drobnej priemyselnej výroby (34 pracovných dní). Za Slovenskom nasledovalo Ma?arsko. Naopak, najnižšiu byrokratickú zá?až spomedzi šiestich zú?astnených krajín mali Ukrajina a Po?sko (192 a 148 hodín).
Prevádzkovanie hotela nebolo všeobecne byrokraticky náro?nejšie v porovnaní s priemyselným podnikom. Aj v tomto hodnotení má najvyššie byrokratické náklady Slovensko (264 hodín), o jedinú hodinu pred Ma?arskom. V štyroch krajinách vrátane Slovenska tvorili vä?šinu byrokratických nákladov na prevádzku podniku ?innosti spojené s administratívou zamestnávania. V ?esku a Po?sku však bola hlavnou prí?inou byrokracie bežná prevádzka zah??ajúca administráciu daní, administráciu odpadov ?i rôzne certifika?né služby.
Významnou podkategóriou v rámci indexu sú náklady na právne zmeny. Rebrí?ek analyzoval zmeny hlavných predpisov súvisiacich s podnikaním. Ukrajina zaznamenala najvyšší po?et právnych zmien, nasledovaná s ve?kým odstupom Slovenskom. Najstabilnejšia bola legislatíva v Gruzínsku a ?esku.
Zdroj feed teraz.sk
