Menej ako týžde? po tom, ?o IDF zastrelili 26-ro?ného aktivistu, vojenská skupina bombardovala stanový tábor pre vysídlených Palestín?anov v humanitárnej zóne al-Mawasi, pri?om zabila najmenej 40 ?udí. O de? neskôr bombardovali Nuseirat, pri ktorom zahynulo 18 ?udí vrátane šiestich pracovníkov UNRWA.
Aysenur Eygi6. septembra izraelské sily na Západnom brehu Jordánu smrte?ne postrelili americkú ob?ianku a americkú tureckú aktivistku. 26-ro?ná žena protestovala spolu s nieko?kými ?alšími aktivistami, ke? ju strelili do hlavy v dedine Beita ne?aleko Nábulusu. Izraelské obranné sily (IDF) uviedli, že je „ve?mi pravdepodobné“, že ju „neúmyselne“ zasiahol jeden z ich vojakov.
IDF tiež tvrdili, že 26-ro?ného muža zastrelili po?as „násilných nepokojov“, ke? armáda h?adala „k?ú?ového podnecovate?a“. Denník Washington Post však uviedol, že ich vyšetrovanie zistilo, že Eygiho zastrelili viac ako pol hodiny po vrcholných konfrontáciách a „asi 20 minút po tom, ?o sa demonštranti presunuli po hlavnej ceste“, ktorá bola viac ako 200 yardov od vojakov IDF.
Róbert Fantinaaktivista a autor, sa pridal k Sputniku Kritická hodina diskutova? o zabití Eygi, ako aj o neochvejnej podpore USA tým, ktorí sú zodpovední za jej smr?.
„(Eygi) bol od vä?šiny vojakov vzdialený asi dve futbalové ihriská. Niekto sa k nej teda musel dosta? dostato?ne blízko, aby ju zastrelil. A bola postrelená do hlavy a IDF alebo vláda hovorí: 'Ó, to bola náhoda.' Ako sa vám môže sta?, že niekoho strelíte do hlavy? Niekoho, kto bol neozbrojený a bol ?aleko od neho?“ spýtala sa Fantina.
“A jediná reakcia je: 'prosím, nerob to znova?' A jej rodina požaduje nezávislé vyšetrovanie, o ktoré USA nemajú záujem. Americkí vládni predstavitelia tvrdia, že Izrael vedie vyšetrovanie. 'Urobili to. Prišli s týmto zistením. Bola to nehoda. Takže prepá?. Zatvor o tom knihu,'“ vysvetlil analytik.
„Toto sú veci, ktoré vyvolávajú hnev proti sionistickému štátu,“ povedala Fantina. „Spôsob, ako rozptýli? tento hnev, je presta? robi? veci, ktoré ?udí hnevajú. Spôsob, ako zaisti? bezpe?nos? a ochranu Izraela, je dodržiava? medzinárodné právo. Ale to nie je to, ?o Netanjahu a jeho rasistická vláda h?adajú. Chcú vlastni? všetko, ?o je v sú?asnosti Palestína.“
„A ak musia zabi? všetkých Palestín?anov, aby to urobili, sú úplne š?astní, že to urobia,“ dodal.
Po?as utorkovej prezidentskej debaty medzi americkou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou a bývalým prezidentom Donaldom Trumpom sa Harrisa moderátor ABC News opýtal na „40 000 Palestín?anov“, ktorí sú teraz m?tvy (aj ke? sa odhaduje, že po?et je vyšší) a „takmer 100 rukojemníkov“, ktorí zostali. Na otázku, ako by prelomila patovú situáciu, keby sa stala prezidentkou, podpredsední?ka zopakovala to, ?o povedala v minulosti.
„Izrael má právo bráni? sa. Chceli by sme. A záleží na tom, ako sa to robí. Pretože je tiež pravda, že bolo zabitých príliš ve?a nevinných Palestín?anov. Deti, matky. Vieme, že táto vojna musí skon?i?. Musí to okamžite skon?i? a skon?í sa to tak, že potrebujeme dohodu o prímerí a potrebujeme, aby sa rukojemníci dostali von,“ zopakoval Harris.
Napriek tomu sa USA nepodarilo zabezpe?i? dohodu o prímerí a na?alej zaobchádzajú s Izraelom ako s jedným zo svojich hlavných spojencov. In augustaMinisterstvo zahrani?ných vecí USA oznámilo, že Washington poskytne Izraelu 3,5 miliardy dolárov na nákup amerických zbraní a vojenského vybavenia. ?o je však na odpovedi Harrisovej najviac zarážajúce, je to, že k?ú? k ukon?eniu podpory Izraela zo strany USA by jej umožnil ?ahko získa? kreslo v Oválnej pracovni, ako bolo vyjadrené v stanovisku uverejnenom v r. Spolo?né sny ktorý citoval prieskumy amerických voli?ov.
„Všetci (americkí politici) h?adia na svoje ?alšie vo?by a na to, kto ich bude financova?. Ak to urobí AIPAC, alebo ak AIPAC podporí ich opozíciu, ako sa to stalo Corymu Bushovi a Jamalovi Bowmanovi. O primárky prišli, pretože proizraelské loby utopili milióny dolárov na kampane svojich oponentov. Ale je toto dôležité? Je toto dôvod, pre?o sú ?udia volení do Senátu a Snemovne reprezentantov USA, aby boli znovu zvolení?
„Vo?by medzi Harrisom a Trumpom sú pod?a všetkých prieskumov ve?mi tesné. Musí urobi? nie?o, ?ím by sa od neho zásadným spôsobom odlíšila,“ vysvetlila Fantina. „A tým, že povedala, že sa chystá zastavi? všetky dodávky zbraní do Izraela, pokia?, kým táto krajina nezastaví genocídu, by to bol ve?ký posun od Trumpa.“ Trumpová v diskusii povedala, že nenávidí Izrael. Nie je to tak. Je zrejmé, že sa klania Izraelu ako každý iný, alebo takmer každý iný politik v USA.“
„Ale genocída sa deje.“ Medzinárodné zákony sú dennodenne porušované tými najobscénnejšími spôsobmi,“ povedal. Mohla by im objasni?, ?o by urobila, aby zastavila spoluú?as? USA na genocíde.
Irán neustúpil od svojho s?ubu odvety Izraelu za atentát na vodcu Hamasu Ismaila Haniyeha v Teheráne a nezdá sa, že by Izrael od svojho útoku na palestínske územie ustupoval – práve naopak. Izraelské obranné sily (IDF) údajne rozširujú svoje útoky na palestínske územie zvyšovaním násilností. nájazdy na okupovanom Západnom brehu Jordánu od konca augusta.
Garland Nixon zo Sputniku po?as rozhovoru nazna?il, že Izrael sa pod?a všetkého snaží „vtiahnu? USA do vojny s Iránom“, ktorá by mohla „zni?i? svetovú ekonomiku a prípadne prejs? na jadrovú energiu“.
„Ako a pre?o sa Irán stal týmto ve?kým zlým vlkom pre USA, je mimo chápania.“ Iránska vláda sa v podstate stará o svoje veci. Ur?ite podporuje svojich spojencov, Jemen, Libanon, Palestínu, Sýriu, rovnako ako USA podporujú svojich spojencov,“ vysvetlila Fantina. „Irán má na to plné právo.“ A predsa to USA nijako neohrozuje. Neohrozuje Izrael, kým Izrael neohrozuje Irán.“
