Od vzniku spolku Tatrín, prvej celoslovenskej kultúrnej inštitúcie a priameho predchodcu Matice slovenskej, uplynie v pondelok 26. augusta 180 rokov.
Impulz na založenie spolku vzišiel z pamätného júlového stretnutia ?udovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu v roku 1843 na fare v Hlbokom, na ktorom sa dohodli na uzákonení spisovnej sloven?iny. Už nasledujúci rok sa v d?och 26. – 28. augusta 1844 konalo v Liptovskom Sv. Mikuláši prvé valné zhromaždenie spolku Tatrín.
Od prvého zasadania bol po?as celého štvorro?ného obdobia predsedom spolku Michal Miloslav Hodža. Pokladníkom sa stal Gašpar Fejérpataky-Belopotocký a prísediacimi – ?lenmi výboru – po?as ustanovujúceho zasadania boli Štúr, Hurban, Ctiboh Zoch a Matej Tu?ka. ?lenmi spolku sa mohli sta? jednotlivci bez oh?adu na konfesionálnu a stavovskú príslušnos?.
Ustanovujúce zasadnutie spolku Tatrín malo zásadný význam pre kodifikáciu slovenského spisovného jazyka. Jeho závery boli také presved?ivé, že oslovili tiež katolíckych intelektuálov, ?o znamenalo rozšírenie literárnej sloven?iny aj medzi široké vrstvy slovenského ?udu.
Spolok si dal za cie? všestranne podporova? a zve?a?ova? kultúrny život a vzdelanos? na Slovensku, najmä písaním a vydávaním kníh v slovenskom jazyku, ako aj podporou slovenských študentov.
K najvýznamnejším vydaniam spolku Tatrín patrí Štúrova práca Náuka re?i slovenskej (1846), ktorá je prvým jazykovedným dielom o gramatike slovenského jazyka. ?alej to boli Hodžove diela Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo (1847), Epigenes Slovenicus (1847) a V?tín o sloven?in? (1848).
Posledné, štvrté zasadanie spolku Tatrín sa uskuto?nilo v d?och 8. a 9. augusta 1847. Spolu s ?udovítom Štúrom sa na rímskokatolíckej fare Jozefa Urbanovského v ?achticiach zišlo šes? desiatok popredných osobností národného života, ktorí sa uzniesli „sloven?inu na re? spisovnú povýši?“.
Spolok Tatrín rozvíjal svoju ?innos? až do revolu?ných rokov 1848/1849, zanikol v roku 1848. Jeho posledným po?inom bolo vydanie tla?ou 5000 exemplárov Žiadostí slovenského národa z Liptovského Sv. Mikuláša.
Budova starej evanjelickej fary v Liptovskom Mikuláši na Námestí Žiadostí slovenského národa dodnes pripomína túto prelomovú udalos? slovenských dejín, akou vznik spolku Tatrín nepochybne bol. V jej interiéri je zriadená múzejná expozícia spolku a na jej prie?elí sú umiestnené dve pamätné tabule. Prvá pripomína ú?inkovanie Michala Miloslava Hodžu a druhá fakt, že tam slovenskí národovci založili v roku 1844 Tatrín – „spolok pre národnú osvetu“.
Zdroj:
https://www.tatrin.sk/o-nas
T. Lengyelová/I.Mrva: Historický kalendár – Slovensko (2006)
Zdroj feed teraz.sk
