„Myslím si, že povedomie o tom, ?o holokaust bol, v spolo?nosti sú. Niekde hlbšie, niekde povrchné,“ skonštatovala Vrzgulová. Nepochybuje však o tom, že sa nájdu aj takí, ktorí o jeho význame nevedia. Pod?a nej môžu by? pod vplyvom iných vysvetlení ?i naratívov o tomto období alebo ich história nezaujíma a myslia si, že ju pre svoj život nepotrebujú.
Za dôležité považuje, že sa do „kalendára“ a pamäti spolo?nosti dané obdobie ukotvuje rôznymi dátumami viažucimi sa k udalostiam, ktoré sa po?as holokaustu stali, a teda nielen Pamätným d?om obetí holokaustu a rasového násilia (9. 9). Spomína napríklad 25. marec 1942, ke? odišiel prvý transport žien a diev?at z územia ?udáckeho slovenského štátu do vyhladzovacieho tábora Auschwitz ?i dátumy, ktoré súvisia s lokálnymi udalos?ami vrátane deportácií. Podobne aj dátum úteku dvoch slovenských Židov, Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera z vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau (7. 4. 1944). „Prinášajú nejaké impulzy, ktoré každoro?ne pravidelne otvárajú túto tému z rôznych zorných uhlov alebo vypichnú nejakú tému a tej sa venujú,“ poznamenala Vrzgulová.
Pripomínanie obdobia holokaustu má tiež svoj vývoj, ke?že je pod?a nej nemenej dôležité, ?o a kto sa pripomína, ke? sa hovorí o holokauste. Vývoj obsahu je pod?a nej bada? pri porovnaní verejného pripomínania Pamätného d?a obetí holokaustu a rasového násilia v roku 2001 smerom k sú?asnosti. Na za?iatku to pod?a etnologi?ky boli predovšetkým alebo takmer výlu?ne obete, o ktorých sa hovorilo. Približovali sa individuálne príbehy alebo procesy, ktoré boli namierené proti židovskému obyvate?stvu, rovnako tak zákonodarstvo a jednotlivé kroky, ktoré viedli až k transportom. „Postupom ?asu sa naratív o holokauste za?al rozširova? a zachytával aj ?alšie skupiny obyvate?ov, ktorí boli sú?as?ou toho obdobia,“ podotkla Vrzgulová.
Zdroj feed teraz.sk