Dva bombové útoky sa odohrali 3. januára po?as spomienkovej slávnosti pri príležitosti štvrtého výro?ia úmrtia generála Kásema Solejmáního v Kermáne. K zodpovednosti za ?in, ktorý si vyžiadal 95 obetí na životoch a mnoho zranených, sa vzápätí prihlásili sunnitskí extrémisti z tzv. Islamského štátu.
Citovaný zdroj uviedol, že USA vyslali varovanie pred útokom v súlade so svojou dlhoro?nou politikou „povinnosti varova?“ ostatné vlády pred potenciálnymi smrtiacimi hrozbami.
Nepresnil však, akým spôsobom Washington, ktorý s Teheránom neudržiava diplomatické vz?ahy, odovzdal spravodajské informácie o zoskupení Islamský štát-Chorásán (IS-K), odnože IS v Afganistane, ktorej ?lenovia samovražedný útok v Kermáne podnikli.
Nemenovaný predstavite? poznamenal, že Washington tieto varovania poskytuje so zámerom ochráni? životy nevinných ?udí pred dôsledkami teroristických ?inov.
Iránske štátne médiá bezprostredne nepotvrdili, že USA poskytli Teheránu tieto informácie. Iránski zástupcovia pri OSN tiež pod?a AP bezprostredne nereagovali na žiados? o vyjadrenie.
Solejmáního zabila dronom armáda Spojených štátov 3. januára 2020 ne?aleko letiska v Bagdade. Útok nariadil vtedajší americký prezident Donald Trump. Tento iránsky generál velil elitným jednotkám Kuds, ktoré vykonávajú operácie v zahrani?í, a bol považovaný za hlavného strojcu stratégie rozširovania iránskeho vplyvu po celom Blízkom východe. V Iraku a ?alších krajinách tiež riadil ?innos? šiitských milícií lojálnych Iránu.
Irán sa z útokov v Kermáne pokúšal obvini? Spojené štáty a Izrael v ?ase, kedy v palestínskom Pásme Gazy prebieha vojna medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas. Teherán odvtedy viackrát vypálil rakety na Irak aj Sýriu, kde majú vojenské základne americké a koali?né sily bojujúce proti Islamskému štátu. Napätie v regióne sa ešte viac zvýšilo po tom, ?o Irán zaúto?il aj na údajné ciele sunnitských militantov v Pakistane, ktorý reagoval odvetnými údermi.
Zdroj feed teraz.sk
