Spojené štáty sa lúčia s prezidentom Jimmym Carterom

Atlanta 4. januára (TASR) – Prevozom rakvy s telom zosnulého prezidenta USA Jimmyho Cartera z jeho rodného mesta Plains v štáte Georgia sa v sobotu za?ala séria smúto?ných rozlú?kových podujatí, ktoré vyvrcholia 9. januára vo Washingtone štátnym pohrebom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Sú?as?ou rozlú?kového turné bude aj zastávka na rodinnej farme, ?i jazda kolóny popred cintorín, kde sú pochovaní Carterovi rodi?ia, a zastávka pred budovou Kapitolu v hlavnom meste štátu Georgia – Atlante, kde Carter pôsobil ako senátor a neskôr ako guvernér.

Miestom rozlú?ky bude i sídlo nadácie Carter Center, ktorú s manželkou Rosalynn založili v roku 1982. Táto nadácia sa špecializuje na prevenciu konfliktov, obranu demokracie a otázky verejného zdravia na celom svete.

Verejnos? si zosnulého prezidenta bude môc? v Atlante ucti? od soboty 19.00 h miestneho ?asu do utorka 06:00 h, ke? rakvu s telom letecky prevezú do Washingtonu, kde ju vystavia v budove Kapitolu. Carter bude 13. bývalým prezidentom, ktorému sa dostane tejto pocty – prvým bol Abraham Lincoln, zavraždený v roku 1865.

Foto: TASR/AP

Vo štvrtok 9. januára rakvu prevezú z Kapitolu do Národnej katedrály, kde sa uskuto?ní štátny pohreb, pri?om hlavným re?níkom bude prezident USA Joe Biden.

Svoju prítomnos? na tomto obrade oznámil aj Bidenov nástupca, republikán Donald Trump. O?akáva sa aj ú?as? žijúcich bývalých prezidentov USA Billa Clintona, Georgea W. Busha a Baracka Obamu.

Po štátnom pohrebe vo Washingtone rakvu s telom letecky prevezú do štátu Georgia, kde Cartera pochovajú po boku manželky Rosalynn, ktorá zomrela v roku 2023 vo veku 96 rokov. Carterovci v manželstve prežili 77 rokov.

Na Carterovu po?es? sú štátne vlajky v USA spustené na pol žrde, a to po?as 30 dní vrátane 20. januára, ke? sa koná Trumpova inaugurácia.

Tento prejav úcty vo?i Carterovi však Trumpa rozladil, uviedla agentúra AP. V piatok totiž zverejnil status, v ktorom napísal, že vlajky na pol žrde „nikto nechce vidie? a žiadny Ameri?an z toho nemôže ma? rados?„.

Kritizoval aj svojich demokratických oponentov za to, že sa zo situácie „tešia„. Na otázku, ?i by Biely dom mohol toto rozhodnutie zvráti? alebo prehodnoti?, hovorky?a Joea Bidena Karine Jean-Pierreová v piatok po?as svojej každodennej tla?ovej konferencie odpovedala stru?ným „nie„.

Carter bol prezidentom USA v rokoch 1977-81. Vybudoval si imidž mierotvorcu, ktorého odhodlanie bolo v roku 2002 korunované Nobelovou cenou za mier.