Samotná republika bola vyhlásená už 1. novembra 1823, niekoľko mesiacov po páde mexickej ríše, ktorej vládol cisár Agustin I.
Prvú republiku počas celej dvanásťročnej existencie sužovala finančná a politická nestabilita. Politické spory sa už od návrhu ústavy sústreďovali na to, či by Mexiko malo byť federatívnym alebo centralistickým štátom, pričom každú frakciu sprevádzali dodatočné spory medzi liberálnym a konzervatívnym svetonázorom. S výnimkou prvého prezidenta Guadalupe Victoria bola každá jedna vláda počas prvej republiky zvrhnutá vojenským prevratom.
Prvá republika sa zrútila po zvrhnutí liberálneho prezidenta Valentína Gómeza Faríasa povstaním, ktoré viedol jeho bývalý viceprezident, generál de Santa Anna. Keď sa konzervatívci dostali k moci, 23. októbra 1835 zrušili ústavu z roku 1824 a federatívna republika sa stala unitárnym štátom – Centralistickou republikou.
Unitárny režim bol formálne ustanovený 30. decembra 1836 prijatím siedmich ústavných zákonov.
Zdroj feed teraz.sk