Ja neviem…. ja už som tuším pomaly alergický na toto slovo. Furt nás niekto presvied?a, že my k svojmu životu nutne potrebujeme spojencov. Na?o? Malý štát v srdci Európy, obkolesený vä?šími susedmi, ktorí, ke? mali na to príležitos?, si radi uždibovali z nášho neve?kého územia kde sa len dalo.
Náš dnešný panova?ný spojenec a „automobilový chlebodarca“ Nemecko nám v samom strede Slovenska vypa?ovalo so svojimi povestnými ov?iakmi obce ako K?ak a Ostrý Grú?, nahádzalo našich ?udí do vápenky v Nemeckej a roz?ahovalo sa tu až do konca vojny ako na svojom. O Ma?arsku škoda re?i. To nás v Slovákmi vystavanej Budapešti dlho považovalo za svoj právoplatný nehnute?ný majetok a nútilo naše deti mondokova? v škole tak, že ak u?ite? zapo?ul cez prestávku slovenské deti na chodbe zhovára? sa po slovensky, dostali trstenicou, aby ich chu? na materinskú sloven?inu na mieste prešla. Zázrak, že po takej ma?arizácii tu ešte niekto v roku 1918 vôbec ovládal aj slovenský jazyk. To len teraz za Orbána sa to trochu zlepšilo – otázka je dokedy – ale pred takými tridsiatimi rokmi nás išli utopi? v lyži?ke vody, škodili nám po celom svete a hlavne v Amerike za to, že staviame v zmysle medzištátnej dohody Gab?íkovskú priehradu a vykrikovali ako zmyslov zbavení, že ich tá priehrada raz vytopí a spláchne až kamsi ?aleko za Budapeš?. Rakúsko, nech sa na m?a nehnevá, nás nechalo napospas žaláru národov v Uhorsku, hoci sa mohlo zachova? inak, ale ke? bolo treba, tak sme v prvej svetovej vojne museli zbyto?ne zomiera? za ich cisára vo Viedni. Poliaci vykšeftovali tiež nie?o z nášho malého územia s našimi lakomými bratmi ?echmi, akoby ich krajina nebola beztak dos? ve?ká. Ešte š?astie, že nám po tom ?achrovaní zostal aspo? vä?ší kus územia Tatier. Sovietsky zväz, náš dlhoro?ný spojenec, si tiež po vojne uchmatol Podkarpatskú Rus, ani sme nepípli. Nemali to v Moskve robi?. Dnes by sa aspo? v Užhorode a okolí nemuseli ?udia skrýva? cez poplach v krytoch.
Nuž ale ?o už narobíš, ke? sme tu priam osudovo zacviknutí v strede Európy s takýmito podarenými susedmi. A do toho ešte teraz pred pár d?ami v televíznych novinách Markízy akýsi povýšeneckí trempujúci ?esi z Pardubíc, ?o teraz splavovali našu nádhernú rieku Orava, pri kladení ?lnov na vodu sucho skonštatovali, že krásna príroda je jedna z mála vecí, ktoré nám Slovákom môžu závidie?. Ja si neviem predstavi?, že by som sa takto arogantne vyjadril o ?esku v rozhovore pre nejakú tamojšiu televíziu. Na to mám z domu dostato?ne slušnú výchovu. Mne je Praha ukradnutá, aj s ich zbož?ovanými Karlovými Varmi a 1600-metrovou Sn?žkou. V roku 1993 ich išiel š?ak trafi?, že už Tatry nebudú aj ich majetkom a musia sa uspokoji? s Krkonošami. Ukrajina pod vedením Zelenského zvysoka kašle na to, ?i tu my beznádejní dobráci budeme ma? plyn a ropu z Ruska alebo nie. Nie sme Nový Zéland, pohodlne usadený v Tichom oceáne, aby sme sa nemuseli tiesni? na kope s takýmito susedmi. A naši spojenci Briti….? Uplácajú tu spolu s nehynúcim anglosaským vzorom a globálnym gangstrom Sorošom všelijakých tunajších darebákov, len aby tu padla legitímne zvolená vláda, ktorá Londýnu nevonia. Švédi a Fíni sa celé roky miešali do nás za neexistujúce utlá?anie ma?arskej menšiny, no teraz tam vo Švédsku majú svoj vlastný sakramentský problém s výbojnými pris?ahovalcami.
Nie, že by som mal nie?o proti výhodnému spojenectvu ako takému. To nie, len sa mi zdá, že to má ob?as aj svoje záporné stránky a nevýhody. Poznáme sa tu v Európe totiž ve?mi dobre, nemusíme sa navzájom predstavova?. Lebo za tie stáro?ia ne?ahkého života na území Európy už vieme ve?mi dobre, ?o sme tu kto za?.
Zdroj telegram
