Spišský dejepisný spolok nesúhlasí s uznaním Goralov za menšinu

Levoča 5. marca (TASR) – Spišský dejepisný spolok nesúhlasí s uznaním Goralov za národnostnú menšinu. Organizácia už od roku 1883 združuje profesionálnych historikov, archivárov, archeológov, etnografov a milovníkov poznania regionálnej kultúry a histórie Spiša. Jej predseda Vladimír Olejník uviedol, že pri svojom nesúhlasnom stanovisku sa opierajú o odborné historické, jazykové i geopolitické argumenty.

„Uznávame, že niektorí ľudia môžu mať istú regionálnu identitu, ako Gorali, Spišiaci, Liptáci, Záhoráci a podobne, čo však nemá nič spoločné s etnicitou. Rukami nám prešli tisícky dokumentov a ani v jednom z nich sa nespomínajú Gorali ako národ, ktorý sa tu usadil,“ upozornil Olejník. Regionálnych kultúr a nárečí je podľa spolku na Slovensku množstvo a vyhlasovať ich za samostatné národy je „vedeckou absurditou“.

„Udialo sa to v dejinách iba raz, počas druhej svetovej vojny, keď predstavitelia nacistického Nemecka vyhlásili Goralov v pripojenej časti Poľska za potomkov ‚čistej rasy‘ nemeckého kmeňa Gótov. Akcia vošla do dejín pod názvom Goralenvolk a je dodnes považovaná za symbol zrady a kolaborácie,“ vysvetlil Olejník. Zdôraznil, že Gorali na území dnešného Slovenska, ako aj v častiach Spiša a Oravy pripojených k Poľsku, nikdy v dejinách nevystupovali ako etnický element a na rozdiel od iných národov v Uhorsku ani nedeklarovali svoju vlastnú národnú identitu. Aj počas posledného sčítania obyvateľstva v roku 2021 len malá časť označila popri slovenskej národnosti regionálnu goralskú identitu.

Pre uznanie Goralov za národnostnú menšinu nie je podľa spolku splnené ani ďalšie kritérium, a to rozpoznateľný špecifický jazyk, kodifikovaný alebo používaný v písomnej podobe. „Inak ostáva v stave lokálneho dialektu, ktorých je v prípade goralských nárečí viac ako 80,“ skonštatoval Olejník. Dodal, že v minulosti snaha o národnostné odlíšenie tohto obyvateľstva viedla k narušeniu integrity území Spiša, Oravy a Kysúc a k pripojeniu 27 spišských a oravských obcí a ďalších území k Poľsku v rokoch 1920 a 1938.

Kritika pritom zaznieva aj spoza poľských hraníc. Poľskí Gorali v reakcii na rozhodnutie slovenskej vlády uznať Goralov za národnostnú menšinu odpovedajú, že nie sú samostatným národom a neplánujú sa registrovať ako národnostná menšina. „Usilujeme sa o zachovanie nášho kultúrneho dedičstva, ale rozhodne nie sme národnostná menšina,“ uviedol nedávno v poľskej televízii predseda Združenia Podhalie Julian Kowalczyk.