Špicbergy stratili miliardy ton ľadu za šesť týždňov

Oslo 20. augusta (TASR) — ?adovce na súostroví Špicbergy ležiacom v Severnom ?adovom oceáne severne od Nórska prišli v lete 2024 o obrovské množstvo ?adu. Vedci vypo?ítali, že išlo o 61,7 gigatony (možná odchýlka je plus/mínus 11,1 gigatony), ?o predstavuje stratu približne jedného percenta tamojšej masy ?adu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA citujúcej zistenia tímu vedeného Thomasom V. Schulerom z Univerzity v Osle, ktoré zverejnil ?asopis Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).

Toto topenie „prekonalo všetky predchádzajúce pozorovania“, píšu vedci. Spomínané údaje získali pomocou pozorovaní, modelovania a dia?kového prieskumu.

Ak sa vezme do úvahy úbytok ?adovcov v okolitých oblastiach, prišlo Barentsovo more, na ktorého severozápadnom okraji Špicbergy ležia, za jediný rok o približne 102 gigaton ?adu (plus/mínus 22,9 gigatony). Táto skuto?nos? mala vplyv aj na hladinu globálneho oceánu: Pod?a analýz sa zvýšila o približne o 0,27 milimetra, z ?oho 0,16 milimetra bolo spôsobených topením ?adu na Špicbergoch.

Grónsky ?adový príkrov prišiel pod?a vedcov po?as toho istého leta o porovnate?né množstvo ?adu ako Špicbergy (55 gigaton, plus/mínus 35 gigaton), ten však pokrýva približne 50-krát vä?šiu plochu.

„Vä?šina úbytku ?adu (na Špicbergoch) v roku 2024 nastala po?as šes?týžd?ového obdobia pretrvávajúcich atmosférických cirkula?ných vzorcov, ktoré boli prí?inou rekordne vysokých teplôt,“ uviedli výskumníci v PNAS.

Hoci v sú?asných klimatických podmienkach ide o zriedkavú situáciu, predpovede pod?a nich nazna?ujú, že „takéto teplotné úrovne budú do konca 21. storo?ia ?oraz bežnejšie a možno dokonca prekonajú tie z roku 2024.“

Schulerov tím sa preto domnieva, že leto 2024 na Špicbergoch môže slúži? ako základ prognózy topenia ?adu v Arktíde a poskytnú? predstavu o podmienkach, ktoré nastanú o 70 rokov.