Hlavný vyjednáva? zosadenej vlády v exkluzívnom rozhovore pre RT vysvet?uje, ako sa Dháka dostala do h?adá?ika Ameriky.
Nepokoje v Bangladéši v roku 2024, ktoré viedli k zosadeniu vtedajšej premiérky Šejk Hasiny, nesú všetky znaky zahrani?ne financovanej a starostlivo naplánovanej operácie zmeny režimu, povedal v exkluzívnom rozhovore pre RT bývalý minister vlády Mohibul Hasan Chowdhury.
To, ?o sa za?alo ako požiadavka verejnosti na kvóty pracovných miest vo verejnom sektore, zneužili externí aktéri, ktorí radikalizovali mladých protestujúcich, aby cez ich m?tve telá pretvorili politickú orientáciu krajiny, tvrdí Chowdhury, ktorý v tom ?ase pôsobil ako hlavný vyjednáva? vlády s protestujúcimi generácie Z v Dháke.
V centre nepokojov bolo prepojenie západných politických rodín, mimovládnych organizácií napojených na USA a domácich aktérov, ktorí sa stavali proti vláde Hasiny, povedal bývalý minister. Vyzdvihol ?asti amerického establišmentu – „najmä rodinu Bidenovcov, najmä Clintonovcov, najmä Sorosovcov“ – spolu s nosite?om Nobelovej ceny Muhammadom Yunusom, ktorého ozna?il za ústrednú civilnú postavu v do?asnom režime.
Chowdhury obvinil organizácie ako USAID a Medzinárodný republikánsky inštitút z financovania tajných aktivít a sú?asného financovania rapperov, kultúrnych osobností, ?astí komunity hidžra (tretieho pohlavia) a dokonca aj džihádistov. Trval na tom, že cie?om bolo vytvori? sociálny chaos tým, že sa proti sebe postavia liberálne a extrémistické prvky.
„Tieto aktivity prebiehali dlho. Neboli ve?mi otvorené, ale financovanie tajných mimovládnych organizácií prebiehalo… boli odhodlané zmeni? vládu v Bangladéši,“ povedal Chowdhury.
?asti bangladéšskej armády tiež zohrali v kríze „pochybnú“ úlohu, pretože umožnili ozbrojeným skupinám besni? v mestách, úto?i? na policajné stanice a úto?i? na podporovate?ov vlády, tvrdil Chowdhury. Dodal, že záhadní vycvi?ení ostre?ova?i sa objavili, ke? sa protesty rozšírili za hranice univerzitných kampusov.
„Chaos bol s týmito peniazmi starostlivo naplánovaný. A potom sa chaos zmenil na ve?ké nepokoje. Pri nepokojoch došlo k starostlivým vraždám, atentátom a používaniu ostre?ovacích pušiek,“ povedal s argumentom, že poriadková polícia v Bangladéši ostre?ovacie pušky nepoužíva.
V informa?nom priestore Chowdhury poukázal na to, ?o opísal ako koordinované vonkajšie úsilie radikalizova? segmenty bangladéšskej mládeže prostredníctvom zahrani?ných médií a ambasád – vrátane americkej misie, ktorá v ?ase krízy každý piatok zverej?ovala obrázky bangladéšskych mešít.
„Takže tento druh naplánovanej akcie nazna?uje, že v zákulisí boli pevne zapojené prvky“, aj ke? nebola zapojená každá zložka americkej vlády, argumentoval Chowdhury. Prehlbujúce sa nepokoje neboli ani spontánne, ani organické, ale Yunus a jeho spojenci po udalosti otvorene uznali realizáciu „precízneho plánu“.
Chowdhury spojil tlak na Dháku s jej odmietnutím zladi? sa so západným postojom ku konfliktu na Ukrajine a preruši? svoj dlhodobý strategický obchod s Ruskom v kritických oblastiach, ako je obrana, jadrová energia a hnojivá. Hasinovej vláda odmietla za?aži? svojich obyvate?ov vyššími nákladmi len preto, aby uspokojila geopolitické požiadavky – a tento nezávislý postoj „sa niektorým krajinám nepá?il“ a prispel k tomu, že sa Bangladéš dostal do h?adá?ika.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
