Dnes už pevne etablovaný autor v slovenskej literatúre prešiel postupne od poviedok k rozsiahlejším literárnym formám. Románmi ako Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy), Matky ?i Legenda o jazyku potvrdil, že patrí k popredným sú?asným slovenským prozaikom.
„Som poviedkár, ktorého okolnosti priviedli k písaniu románov. Poviedka je príliš krátka na hluché miesta, záleží v nej na každom slove. A musí ma? pointu. To sú atribúty, ktoré mi v mladosti vyhovovali. V starobe som už ´ukecanejší´. Ako ?itate? som ur?ite milovníkom poviedok,“ uviedol pre TASR Pavol Rankov.
Zo zahrani?ných autorov ho najviac formovali poviedky argentínskeho spisovate?a Julia Cortazára, zo slovenských autorov to bol zasa Dušan Mitana.
„Mitana bol suverénne mimo vtedy prevládajúceho spôsobu písania, obdivoval som tú jeho odlišnos?,“ dodal renomovaný slovenský poviedkár.
Pavol Rankov sa narodil 16. septembra 1964 v Poprade. Maturoval na gymnáziu v Bratislave. V štúdiu pokra?oval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, kde absolvoval odbor knihovníctvo. Po štúdiách pracoval ako metodik Slovenskej národnej knižnice v Martine a v bratislavskej Slovenskej pedagogickej knižnici. Od roku 1993 pôsobí na Katedre knižni?nej a informa?nej vedy Filozofickej fakulty UK, kde sa okrem pedagogickej ?innosti venuje koncepciám a teóriám z oblasti masmédií, reklamy, informa?ných technológií a kultúry.
Prvú vážnejšiu poviedku napísal po?as vojen?iny a vyšla v roku 1991 v ?asopise pre za?ínajúcich autorov Dotyky. „V roku 1990 som poslal poviedku do literárnej sú?aže, v ktorej bol porotcom redaktor literárneho ?asopisu Dotyky Róbert Kotian. Poviedka sa síce neumiestnila v sú?aži, ale tematicky zapadla do pripravovaného ?ísla Dotykov. To bol môj prvý publikovaný text a to ma povzbudilo k ?alšiemu písaniu,“ opísal svoje literárne za?iatky Rankov.
O štyri roky neskôr už knižne debutoval poviedkovou knihou S odstupom ?asu (1995). Jeho debut si získal ?itate?ov i kritiku. Za knihu dostal v roku 1995 Cenu Ivana Kraska.
Po úspešnej knižnej prvotine sa Rankov v roku 2001 predstavil ?alšou zbierkou poviedok My a oni/Oni a my. Poviedky inšpirované magickým realizmom ?i literárnou fantastikou opä? zaujali originálnou a prekvapivou pointou. Zmysel pre tajomnos?, exotiku, mystifikáciu a originálne pointy potvrdil aj v nasledujúcej zbierke poviedok V tesnej blízkosti z roku 2004.
V roku 2008 vydal prvý román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy). V románe z obdobia rokov 1938 až 1968 prerozprával príbeh troch kamarátov bojujúcich o lásku jednej ženy. Ich individuálne osudy sa odohrávajú na pozadí historických udalostí ako napríklad Mníchovská dohoda, viedenská arbitráž, druhá svetová vojna, protižidovské zákony, nemecká okupácia, februárové udalosti z roku 1948, alebo politické procesy pä?desiatych rokov ?i okupácia ?eskoslovenska z augusta 1968.
Román ako divadelnú hru uviedli ?inohra Slovenského národného divadla (SND) a pražské Divadlo v Dlouhé. V roku 2019 vyšlo jeho štvrté vydanie.
„Román s historickým ukotvením vyžaduje štúdium dobových reálií a faktov. Považujem to za najzábavnejšiu ?as? tvorby. Ak je epocha dostato?ne dramatická, tragická alebo má charakter frašky, potom sa do nej situuje príbeh jednoducho,“ uviedol Rankov v ?om sa líši písanie románu od tvorby poviedok.
Aj jeho druhý román Matky z roku 2011 sa stal predlohou divadelnej hry, ktorú trnavské Divadlo Jána Palárika (DJP) uviedlo 28. septembra 2019 v predve?er osláv 75. výro?ia Slovenského národného povstania (SNP).
Tretiemu Rankovovmu románu Miesta, ?o nie sú na mape (2017) predchádzala zbierka poviedok Na druhej strane (2013). V roku 2018 vydal štvrtý román Legenda o jazyku, v ktorom sa opä? venuje aj ?eskoslovenským dejinám 20. storo?ia. Dej sa odohráva v období totality a v texte sa prelínajú historické fakty s fikciou. Osobitné miesto v románe zaujíma aj stredoveká legenda o ukrytom jazyku Jána Nepomuckého.
V roku 2020 vydal rozprávkovú knihu Princezné a princovia. O dva roky neskôr napínavú novelu Klinika o ?loveku, ktorý sa za každú cenu snaží dosta? na vyšetrenie k renomovanému odborníkovi. V roku 2023 mu vyšla knihu venovaná školákom Normálny Peter, ve?mi tehotná mama a dobrá samaritán.
„V tomto roku mi vyšla ?alšia útla knižka pre deti Nájdi svätého. Písanie pre deti zrejme odráža moju túžbu starého bilancujúceho ?loveka po svete, kde existuje dobro, po hodnotách, ktoré sú nie relatívne, ale absolútne. Nech je to tak aspo? v knižných príbehoch a hlavách ich malých ?itate?ov,“ doplnil dnes už aj autor kníh pre deti.
Je tiež autorom teoretických monografií Masová komunikácia, masmédiá a informa?ná spolo?nos? (2002) a Informa?ná spolo?nos? (2006). Jednou z tém jeho teoretických textov je aj ?ítanie beletrie ?i poézie v ?ase dominujúceho internetu.
„?ítanie beletria rozvíja v ?lovekovi empatiu vo?i iným ?u?om a toleranciu k odlišným názorom. Okrem toho je tu samozrejme aj estetický pôžitok z pre?ítaného, slas? z textu. Internet – pokia? by som mal zovšeobecni? – má sklon zjednodušova?, internet preferuje digest, vý?ah, výcuc zbavený komplikovanejších súvislostí a nejednozna?ných posolstiev,“ uviedol pre TASR Pavol Rankov.
Prózy Pavla Rankova sú preložené nielen do ma?arského, po?ského, slovinského, nemeckého, ?eského jazyka, ale aj do arab?iny. Za svoju tvorbu získal domáce i zahrani?né ocenenia. Okrem už spomínanej Ceny Ivana Kraska aj Premio Letterario Internazionale Jean Monnet (1997), Cenu denníka SME v literárnej sú?aži Poviedka 2001, Cenu Európskej únie za literatúru (2009), Prémiu Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu za rok 2011 za prózu Matky a v roku 2014 Stredoeurópsku cenu Angelus za po?ský preklad románu Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy).
Zdroj feed teraz.sk
