Košický tím vstúpil do sezóny 2024/2025 s najvyššími ambíciami, ktoré podporilo aj výrazné posilnenie kádra. Veľká konkurencia bola najmä medzi útočníkmi a viacerí z nich často sledovali zápasy len z tribúny. Hĺbka kádra sa „oceliarom“ vyplatila najmä v období zdravotných výpadkov viacerých hráčov, no v play off už mal tréner Dan Ceman k dispozícii kompletný tím. Na širokú súpisku doplatili „tribúnou“ viacerí. Mladík Peter Repčík naskočil vo vyraďovacej časti iba do dvoch zápasov, Eduard Šimun len do jedného. V špecifickej situácii sa ocitol skúsený útočník Marek Bartánus, ktorý mal pred sebou veľkú výzvu v podobe siedmeho titulu. Ani on však nemal stabilnú pozíciu v Cemanovej zostave a nič na tom nezmenil ani hetrik vo víťaznom zápase na ľade Zvolena (5:0), po ktorom Košičania postúpili do finále.
V ňom napokon nastúpil do dvoch zápasov, v rozhodujúcom však chýbal. „Človek niekedy niečo dostane inak, než ako si to predstavuje a ako to má vysnívané. To sa stalo dnes mne. V zápasoch, v ktorých som nastúpil, som sa snažil podať čo najlepší výkon. Myslím si, že som bol platný hráč a mám čisté svedomie. Ten siedmy titul mi už nikto nikdy nevezme. Som na to hrdý. Rovnako som hrdý aj na mojich spoluhráčov, ktorí to zvládli v siedmom finálovom zápase, v ktorom prehrávali dvakrát o dva góly. Nie je to jednoduché, sám som to párkrát zažil,“ poznamenal Bartánus pre TASR.
V období, keď napriek snahe chýbal v zostave košického tímu, mu pomohli najbližší: „Som hrdý a vďačný za moju rodinu, ktorá ma držala v najťažších chvíľach. Ako pre staršieho hráča to pre mňa nebolo jednoduché.“ Ani Bartánusovi sa počas základnej časti nevyhli zdravotné problémy, no aj počas absencie chodil na zápasy a žil s tímom. Napokon odohral v základnej časti 16 zápasov s bilanciou dva góly a asistencia. V siedmich dueloch play off nazbieral päť bodov (4+1). Viac než osobné štatistiky ho zaujímal tímový úspech, vďaka ktorému sa stal novým rekordérom súťaže. „Rozhodla šírka kádra, aj keď v play off sa nedialo veľa zmien. Keď sme mali počas základnej časti veľa zranených, tak mal tréner kam siahnuť. To bolo dôležité,“ poznamenal Bartánus.
Po tom, čo v roku 2023 získal svoj šiesty titul, bol na pozícii slovenského rekordéra spoločne s bývalými útočníkmi Matejom Češíkom a Richardom Kapušom. Od utorka je už osamotený na prvom mieste. Na šiesty titul zároveň dosiahol jeho spoluhráč Radek Deyl, ktorý ho ešte môže vyrovnať i prekonať. „Ak na tom bude niekto tak, že ma môže prekonať, tak mu budem priať. Rekordy sú na to, aby sa prekonávali,“ netajil Bartánus. V súvislosti s 38-ročným krídelníkom sa naskytá otázka o jeho ďalšej hokejovej budúcnosti. „Korčule na klinec ešte nevešiam, to viem určite. Teraz si potrebujem oddýchnuť spoločne s rodinou, pretože uplynulé obdobie nás stálo veľa síl. Potom, keď budem v pokoji, tak urobím rozhodnutie o mojej budúcnosti spoločne s mojou rodinou,“ uviedol Bartánus pre TASR.
Zdroj feed teraz.sk
