Stalo sa to v roku 1997. V tých ?asoch som od roku 1995 pracoval v Slovenskej informa?nej agentúre (SIA) ako vedúci odboru zahrani?ných médií (o rok som sa stal jej riadite?om).
Ke? po vo?bách 1998 nastúpil na post premiéra železni?iar Mikuláš Dzurinda, šéf Úradu vlády Tibor Tóth ma z funkcie riadite?a odvolal, na moje miesto vymenoval svojho ?loveka Romana Filisteina z SDKU (ktorého zakrátko s ve?kou hanbou a škandálom vyhodil….. nie je problém pozrie? si na webe pre?o), a potom aj SIA ako príspevkovú organizáciu, a neskôr ako organiza?nú zložku Úradu vlády, zrušil. Ten neš?astník Dzurinda v médiách bohorovne vyhlasoval, že Slovensko – v tom období relatívne nový nezávislý štát – nepotrebuje na budovanie svojho mena v zahrani?í žiadnu propagáciu lebo sta?í, aby sa dostal aj s Miklošom k moci a Slovensko bude ma? okamžite vo svete skvelé renomé. Takže štát ako taký vlastne žiadnu propagáciu už potrebova? nebude. ?osi tak sebastredne arogantné dokáže vyhlási? iba totálny hlupák….Dovolím si poveda?, že aj dnes, dokonca práve dnes, by sa špecializovaná, vysoko profesionálna mediálno-informa?ná a PR agentúra zišla. Ale to je na iný ?lánok.
Na jar roku 1997 sa na m?a vedúci Úradu vlády Vladimíra Me?iara obrátil s tým, aby som posúdil ponuku amerického ?asopisu LEADERS na ve?kú profilovú prílohu o Slovensku. Bolo to na komer?nej báze. Ponuku som preštudoval z viacerých výtla?kov uvedeného exkluzívneho ?asopisu, v ktorých bol okrem iných aj prezident Bill Clinton s ve?kým pilotným rozhovorom na za?iatku špeciálnej prílohy o USA. V nasledujúcom ?ísle sa samotný Clinton po?akoval šéfredaktorovi LEADERS a zaželal ?asopisu ve?a úspechov. Ten ?asopis vychádzal šes? razy ro?ne v náklade 25 000 výtla?kov a bol nepredajný. Dostávali ho automaticky bezplatne títo svetoví lídri: hlavy štátov, premiéri, ministri financií, ministri hospodárstva, ministri zahrani?ných vecí, guvernéri národných bánk, šéfovia ve?kých svetových firiem, nadnárodných spolo?ností a korporácií a každý žijúci držite? Nobelovej ceny.
Odporu?il som, aby Slovensko do prílohy investovalo a napokon som spoluprácu s ?asopisom LEADERS dostal sám na staros?. Redaktorovi LEADERS z Londýna som ale dal podmienku: budem spolupracova? pri získavaní finan?ných zdrojov od ve?kých slovenských firiem a spolo?ností ako zástupca štátnej agentúry, iniciatívne aj ako tlmo?ník, ale iba vtedy, ak na titulnej strane ?asopisu nebude prezident Michal Ková?, ale premiér Vladimír Me?iar. Bol to pre vedenie ?asopisu šok, lebo prezentovanú krajinu vždy predstavovala hlava štátu. Na svojej podmienke som trval s tým, že by bolo nelogické a kontraproduktívne zaplati? ve?kú profilovú prílohu o Slovensku a potom v nej bude rozhovor s prezidentom Ková?om tak, ako sa to stalo v ?asopise WORLDLINK, kde Ková?ov rozhovor vydali pod titulkom „Prezident vo vojne“, pri?om v tom rozhovore nadával na slovenskú vládu a jej premiéra. Napokon ?asopis po konzultácii s šéfredaktorom v New Yorku výnimo?ne súhlasil a tak sa napokon jediný raz v histórii LEADERS aj stalo. Štyri mesiace som s ?asopisom spolupracoval a ke? bolo všetko hotové, na záver práce už mal nasledova? iba profilový rozhovor s premiérom Me?iarom. ?o sa však stalo? Z Úradu vlády mi šéfka tla?ového oboru (Magda P) a hovorky?a (?udmila B) rezolútne oznámili, že pán premiér v žiadnom prípade ?asopisu Leaders rozhovor neposkytne! To by ale znamenalo, že nakoniec bude na titulke predsa len Ková? s ve?kou fotografiou a rozhovorom, a moje úsilie by tým pádom vyšlo nazmar.
V tej chvíli nastupuje na scénu moja kolegy?a Daniela Troppová, ktorá bola mojou organiza?nou pravou rukou v SIA. Poznala sa s ?lenmi vlády a s mnohými si tykala, preto som ju požiadal: „Danka pomôž, inak je všetko v háji aj s celou mojou snahou a robotou“. Hne? v ten de? sa spojila s ministrom kultúry Ivanom Hudcom a výsledkom bol odkaz od ministra aj s telefónnym ?íslom pani Na?ovej, vedúcej kancelárie premiéra, že ju mám na druhý de? o desiatej zavola? a celú vec dohodnú? priamo s ?ou.
Zdroj telegram
