„Pod?a prieskumu vo všetkých ?lenských krajinách NATO z jari 2023 nie je Slovensko krajinou, ktorá by zásadne odmietala ú?as? v tejto organizácii. Za naše ?lenstvo je 61 percent, proti 26 percent a nevie ?i nemá názor 14 percent populácie,“ skonštatoval Klobucký. Ako poukázal, vojenský útok Ruska na Ukrajinu na Slovensku posilnil tábor prívržencov NATO, ale aj orientáciu Slovenska na Západ, smerom k Európskej únii a NATO.
Najpreferovanejšou geopolitickou orientáciou zostáva vyvážená pozícia medzi Západom a Ruskom. Sociológ to považuje za paradox, pretože zárove? asi dve tretiny respondentov pokladá Rusko za krajinu, ktorá je pre Slovensko nebezpe?ná. Za nižšou slovenskou podporou NATO i geopolitickou rozpoltenos?ou preto vidí aj strach. „Rusko síce nepodporujeme a máme z neho strach, ale za najú?innejšiu stratégiu v tejto situácii pokladáme geopolitickú neutralitu,“ vysvetlil.
„Druhým a pod?a môjho názoru ?asto prece?ovaným faktorom je história slovenského boja za národné práva, ke? predovšetkým v 19. storo?í vládlo presved?enie, že Rusko ako najsilnejší slovanský národ zachráni a zjednotí neslobodné slovanské národy v Európe,“ na?rtol Klobucký s tým, že myšlienku panslavizmu nepovažuje v sú?asnosti na Slovensku za ve?mi silnú.
Podce?ovaným faktorom môže by? pod?a odborníka SAV relatívny úspech komunistického režimu na Slovensku. „Socialistická industrializácia spájaná s oneskorenou modernizáciou dovtedy chudobného a rurálneho Slovenska priniesla do mnohých zaostávajúcich regiónov krajiny zrete?ný nárast životnej úrovne a sociálnych istôt. I preto je sentiment za bývalým režimom na Slovensku vyšší ako v okolitých krajinách a i tento fakt môže vplýva? i na geopolitické orientácie,“ skonštatoval.
Za významný faktor považuje postoje slovenských politických elít. „Už v 90. rokoch Vladimír Me?iar vyhlasoval, že ak nás nebudú chcie? na Západe, obrátime sa na Východ a po prehratých vo?bách a odchode do opozície v roku 1998 za?al otvorene prezentova? protiatlantické názory. V ?ase vstupu Slovenska do NATO pôsobila v parlamente tiež komunistická strana, ktorá naše ?lenstvo v tejto organizácii radikálne spochyb?ovala,“ pripomenul.
Príkladom nejednozna?nej geopolitickej orientácie môže by? pod?a neho aj kampa? strany Smer-SD krátko pred vypuknutím vojny na Ukrajine, ke? strana výrazne spochyb?ovala a zosmieš?ovala informácie spojencov z NATO o chystanej ruskej vojenskej agresii aj radikálne vystupovali proti obrannej dohode s USA. „Takéto pôsobenie politikov nesporne môže ovplyvni? verejnú mienku a otrias? dôverou k našim spojencom, ako i k organizácii NATO,“ dodal. Potvrdzujú to pod?a neho i dáta z posledného prieskumu SAV, pod?a ktorého iba osem percent voli?ov Smeru chce geopoliticky stá? na strane Západu a 19 percent na strane Ruska, za vystúpenie z NATO je 45 percent voli?ov tejto strany a za zotrvanie 27 percent.
Zdroj feed teraz.sk
