1.7 C
Kosice
sobota, 27 decembra, 2025
HomeImportSoby dokážu prežúvať a pri tom sa aj vyspať

Soby dokážu prežúvať a pri tom sa aj vyspať

Zürich 2. januára (TASR) – Soby dokážu zárove? spa? a prežúva?, uvádza nová štúdia zverejnená minulý týžde? v odbornom ?asopise Current Biology. TASR informuje na základe ?lánku servera Science News.org.

Soby polárne sú v lete ve?mi zaneprázdnené prežúvaním – všade je totiž vtedy potravy nadosta?. Prežúvanie je dôležitý proces, prežúvavcom pomáha rozdrobi? potravu na menšie a lepšie strávite?né ?asti. V nabitom letnom programe však môže by? pre soby ve?mi náro?né nájs? si ?as na spánok.

Neurovedky?a Melanie Furrerová a chronobiologi?ka Sara Meierová z Univerzity v Zürichu spolu s ?alšími kolegy?ami skúmali štyri samice sobov polárnych (Ragnifer tarandus) poddruhu Rangifer tarandus tarandus. Pomocou elektród ich pripojili k prístrojom na elektroencefalografiu (EEG) a skúmali ich mozgové vlny. Po?as prežúvania sa objavovali mozgové vlny ako po?as spánku mimo fázy REM (NREM), no pre šum spôsobený pohybom pri prežúvaní vedkyne nedokázali s istotou potvrdi?, že vlny sú skuto?ne identické.

Fáza REM je fázou najhlbšieho spánku. O?i sa po?as nej pod vie?kami rýchlo pohybujú a objavujú sa po?as nej živé a bizarné sny. Od rýchleho pohybu o?í je zárove? odvodený aj jej názov – rapid eye movement.

Napriek tomu, že iba na základe tvaru v?n nebolo možné potvrdi?, že soby skuto?ne spia, poukazovali na to ?alšie indície. Soby boli po?as prežúvania pokojné a uvo?nené, ?asto mali aj zatvorené o?i. Ich držanie tela po?as prežúvania pripomínalo držanie tela po?as NREM spánku, uvádza Furrerová. Zárove? bolo ?ažšie ich vyruši? a nereagovali na tiché zvuky vydávané ?alšími prežúvajúcimi sobmi.

Asi najpresved?ivejším dôkazom spánku po?as prežúvania však bol fakt, že soby, ktorým bránili spa?, potrebovali neskôr spánkový deficit dobehnú?. ?as strávený prežúvaním však túto potrebu znížil, zistili vedkyne.

Všetky tieto dôkazy „presved?ivo dokazujú, že soby dokážu po?as prežúvania spa?,“ vyhlásil neurobiológ Niels Rattenborg z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre biologickú inteligenciu, ktorý sa nepodie?al na štúdii.

Zaujímavým faktom je, soby po?as prežúvania vykazujú znaky spánku oboch polovíc mozgu. Líšia sa tým od tule?ov, ka?íc a s?ahovavých vtákov migrujúcich na ve?ké vzdialenosti, u ktorých spí vždy iba polovica mozgu. Pod?a Rattenborga by mohlo by? zaujímavé odhali? presný mechanizmus, ako to dokážu. Štúdium rôznych foriem spánku by mohlo pomôc? vedcom pochopi? námesa?nos? u ?udí.

Zdroj feed teraz.sk

RELATED ARTICLES

ZANECHAJTE KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

Most Popular

Recent Comments