V tragikomických monológoch sa predstavia energická i bezradná mama, rozprávajúca o svojich troch milovaných LGBTQI+ de?och, ?alšia matka s láskou spomína svojho v jej ponímaní výnimo?ného syna, ktorého jej vzala strašná choroba, a pritom zúfalo dojemne rozpráva o dôležitosti ru?ných prác a význame inštalácií vo verejnom priestore. Trojicu dop??a populárny televízny zabáva?, gej, ktorý sa bizarne staromódne predvádza a zámerne zhadzuje vážne témy aj seba.
„Nie je tak nutne len hrou o LGBT tematike, ale omnoho viac o vzájomnom porozumení, tiež o tom, aké je to by? tolerantný rodi?, a zárove? o tom, že všetci potrebujeme niekoho ved?a seba, aby sme neboli sami,“ hovorí Marta Ljubková, jedna z dramaturgi?iek predstavenia. „Táto hra je v mnohom aj sebaironická, zhadzujúca, možno nekorektná, cítite, že má otvorené, zdravé krásne jadro,“ poznamenala dramaturgi?ka Darina Abrahámová.
„Starostlivo som si vyberala hercov, pretože toto je výsostne herecká až osobnostná práca. Herci sú obnažení na kos?, musia hra? charakter a po druhé tiež musia by? ve?mi kontaktní s publikom, musia by? autentickí, prirodzení, musia ma? dobrú energiu, aby to pôsobilo uvo?nene,“ komentovala Špinar obsadenie stand-upovej komédie, v ktorej herci museli zabudnú? na klasické budovanie postáv alebo situácií. „Museli potiera? samých seba, hra? nie?o iné,“ pod?iarkla režisérka inscenácie, ktorú ozna?ila za aktivistický ?in. Pod?a Špinar je dôležité, aby ?udia chápali, že farebnos? a inakos? je obohacujúca pre spolo?nos?.
Inscena?ný tím režisérky, ktorá sa postarala aj o výber hudby, ?alej tvorili Linda Boráros, ktorá navrhla scénu a kostýmy, o svetelný dizajn sa postaral Karel Šimek.
„Som ve?mi š?astná, že som mohla by? sú?as?ou tejto inscenácie, len ma to utvrdilo v tom, že asi nebudem chcie? už nikdy robi? monodrámu, lebo je to naozaj náro?né,“ priznala Dzuríková. „Je fajn ma? kolegu na javisku, ma? dialóg, oprie? sa o?ho, ale tu ste naozaj hodený do vody, takže v tomto to bolo mimoriadne náro?né,“ dodala here?ka. „Našiel som si v tom veci, ktoré ma bavia, sú podarené, hlavne v každom monológu je zásadné posolstvo, o ktoré sa môže ?lovek osobne oprie? a odovzda? ho. Sná? sú tie posolstvá ?itate?né,“ nazna?il Kostelný. Dodal, že nad inscenáciou sa nesie celkové posolstvo, ktoré má rúca? predsudky, strach ?udí z neznámeho. „To neznáme nemusí by? hne? nepriate?ské, ale môže to by? celé v pohode.“
Zdroj feed teraz.sk
