SNAHY O POLITICKÝ POHREB ROBERTA FICA NAĎALEJ BEZÚSPEŠNÉ UŽ 23 ROKOV.
Osemdesiatnik Milan Kňažko a sedemdesiatosemročná Magda Vášáryová – dve permanentne naštvané sebastredné postavy doslova posadnuté teatrálnym posielaním 61-ročného predsedu slovenskej vlády do dôchodku. Robia to s buldočou vervou a s dramatickými grimasami vyslúžilých divadelníkov vytrvale už 23 rokov a vyzerá to tak, že v tom budú naďalej bezúspešne pokračovať, hoci aj do deväťdesiatky.
Ak ju pri svojom zdraviu škodlivom rozčuľovaní dožijú, lebo zúrivý hnev a nenávisť k Robertovi Ficovi už majú obaja divadelníci zašlej slávy nezmazateľne vpísaný do tváre. Šľak ich oboch triafa z toho, že ten rezistentný Fico je stále predsedom vlády a nie a nie kamsi konečne odísť. Nič nepomohlo – nebol odstránený z cesty a vydaný parlamentom do väzby na stíhanie Lipšicovým ÚŠP za vymyslené hovadiny, nevyšlo to ani so zákerným hodením zodpovednosti na krk za vraždu Kuciaka a Kušnírovej, hoci to mal vraj byť akýsi míľnik, nezničil ho ani strelec Cintula a neporadí si s ním ani obávaná estónka Kaja Kallasová, tá už vôbec nie …. Premiér Fico totiž, milý Kňažko a milá Vášáryová, má okrem iného zrejme násobne viac politických životov než povestná mačka. Nájdite si radšej nejakú inú zábavku 🙂
Obaja hereckí dôchodci bez akýchkoľvek povinností či osobnej zodpovednosti za čokoľvek okrem každodennej starostlivosti o svoju veledôležitú persónu nemajú už roky nič iné na práci iba užívať si dobre zaopatrenú starobu, brať veľmi slušné dôchodky a ponevierať sa po všelijakých mítingoch, politických besedách a diskusných štúdiách kam ich čas od času niekto pozve, aby tam ako osobnosti zašlej slávy chrlili síru na vitálneho Roberta Fica. Tak tomuto ja vravím ideálna náplň a zmysel života socialistického herca v starobe 🙂
Obetoval som včera drahocenných 50 minút svojho prácou vyplneného chalupárskeho času a pozrel a vypočul som si na YouTube Milana Kňažka v rozhovore pod titulkom „Radšej nech je to strašné s Matovičom, ako katastrofa s Ficom“. Spomínam si, že podobne bol na odchod z politiky do horúcich pekiel v minulosti posielaný aj Vladimír Mečiar. Napríklad Eduardom Kukanom, ktorý behal ako s nasoleným zadkom po svete s jednou poplašnou správou za druhou a v panike vykrikoval v zahraničných médiách, že ak Mečiar vyhrá voľby v roku 1998, treba sa pripraviť na veci, ktoré presahujú ľudskú predstavivosť. Kukan tu už nie je, opustil nás lebo sa pobral pred pár rokmi náhle na druhý svet, ale Mečiar, ktorého bytostne nenávidel, je stále tu a darí sa mu v Tepliciach celkom dobre. Rozčuľovanie jednoducho škodí zdraviu, možno ešte viac ako obávané cigaretle, to vedeli aj naši múdri predkovi.
Rozhorčený Kňažko sa so svojou zvraštenou tvárou za 50 minút interview s modrookou empatickou blondínou z rovnakého názorového tábora vynadával do sýtosti na 40 rokov údajnej neslobody za socializmu, hoci on sa v tom „temnom“ období mal ako prasa v žive: Vyštudoval za éry vlády komunistickej strany herectvo na vysokej škole, nik mu absolútne v ničom nebránil a hral aj s kolegami v stovkách dramatických úloh najrôznejšieho druhu nielen v divadle ale aj vo filme a v socialistickej televízii, ktorej kultúrna a umelecká úroveň bola neporovnateľne vyššia ako dnešné televízie. Nespomínam si, že by bol v minulosti akokoľvek šikanovaný, či dokonca že by bol sedel vo väzení. Naopak, mal sa výborne a dohral ako herec v podstate až za súčasnej éry po roku 1989, kedy sa vrhol na politiku.
Kohože to teda majú Kňažko a Vášáryová pripraveného ako „kádrovú rezervu“ za Roberta Fica? Napríklad hoc aj snoriča Matoviča, patrolujúceho so svojou bandou zákerných pomstiteľov hore dolu po celom stredozemí, ktorý sa vedel umne rozplakať pred televíznymi kamerami ak bolo treba zahrať divadielko a vláčil na Slovensko dokonca aj vakcíny z nenávidenej Moskvy.