Snaha uznať katalánčinu ako oficiálneho jazyka EÚ narazila na odpor

Brusel 28. mája (TASR) – Španielsko sa znovu snaží presadiť, aby sa baskičtina, katalánčina a galícijčina stali oficiálnymi jazykmi EÚ. Reakcia zo strany iných európskych krajín je skôr vlažná – obávajú sa totiž domino efektu, informovala agentúra AFP, píše TASR.

O uznanie trojice týchto jazykov za oficiálne v EÚ sa Španielsko neúspešne pokúsilo v roku 2023. Túto tému Madrid opäť v Bruseli predložil tento týždeň a podarilo sa mu ju zaradiť na program utorkového stretnutia Rady pre zahraničné veci. Rozhodnutie v tejto veci však nepadlo – otázka bola odložená na neskôr pre nedostatok konsenzu, ako uviedlo poľské predsedníctvo v Rade EÚ.

Socialistická vláda premiéra Pedra Sáncheza je pri schvaľovaní zákonov závislá od podpory katalánskych poslancov. Aj pre to „Španielsko vyvinulo veľký tlak okolo jazykovej otázky,“ uviedol podľa AFP nemenovaný diplomat.

Ostatné členské štáty však sa obávajú, že ak sa Španielsku podarí presadiť svoj návrh, mohli by nasledovať ďalšie žiadosti o uznanie menšinových jazykov.

„Chápeme dôležitosť tejto témy pre Španielsko,“ zdôraznila Marilena Raunaová, ktorá je námestníčkou cyperského ministra pre európske záležitosti. „Dôležité však je, aby sa to urobilo právne správne a bez vytvorenia precedensu,“ doplnila.

V súčasnosti má EÚ 24 oficiálnych jazykov, no v rámci 27-členského bloku sa hovorí aj približne 60 menšinovými a regionálnymi jazykmi.

Do 24 oficiálnych jazykov musia byť preložené všetky právne dokumenty EÚ – zmluvy, zákony a medzinárodné dohody – a na summitoch a ministerských stretnutiach v nich musí byť aj zabezpečené tlmočenie.

Zavedenie nového oficiálneho jazyka si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov, čo v prípade návrhu Španielska zatiaľ nie je isté.

Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares v utorok v katalánskej televízii 3Cat uviedol, že návrhu ešte stále odporuje sedem krajín. Sľúbil však, že sa pokúsi vysvetliť im stanovisko Madridu a rozptýliť ich obavy.

„Toto je neodvolateľný záväzok španielskej vlády,“ zdôraznil na margo požiadavky Madridu. „Chceme, aby to, čo je bežné na uliciach španielskych miest, bolo bežné aj na uliciach Európy,“ doplnil.

Viacerí politici v súvislosti s tým varujú pred „vytváraním európskeho problému z národného problému,“ ako to – podľa AFP – pomenoval jeden z diplomatov.

V pobaltských krajinách napríklad existuje obava, že by sa v budúcnosti mohol otvoriť priestor pre uznanie ruštiny, ktorou tam hovorí veľká časť obyvateľstva, ako oficiálneho jazyka EÚ, uviedol štátny tajomník slovinského rezortu pre európske záležitosti Marko Štucin.

Podľa iného diplomata právne služby Rady EÚ zastávajú názor, že vyhovieť požiadavke Španielska by si vyžadovala zmenu zakladajúcich zmlúv EÚ.

Ďalšou citlivou otázkou je finančný aspekt, keďže EÚ plánuje obrovské výdavky na obranu a pripravuje sa na rastúce obchodné napätie s USA. Španielsko však podľa Štucina vždy tvrdilo, že náklady na preklady do svojich menšinových jazykov pokryje samo.