„Rozhodujúcim základom pre našu integráciu do Európskej únie (EÚ) pred 20 rokmi bol silný a kontinuálny zahrani?nopolitický konsenzus o tom, že miesto Slovenska v politicky zjednotenej, bezpe?nostne stabilnej a ekonomicky vyspelej Európe je naším národno-štátnym záujmom. Na tomto základe vznikali mnohé dôležité rozhodnutia a zbližovanie Slovenska s Európskou úniou a NATO,“ uviedol.
Poukázal, že po?as tzv. me?iarizmu stratilo Slovensko dôveru, dostávalo diplomatické demarše a vypadlo z hlavného integra?ného prúdu. „Nástup vlády širokej koalície po parlamentných vo?bách v roku 1998 potvrdil schopnos? Slovenska kona? zodpovedne a cez potrebné reformy dynamicky prekonáva? svoje demokratické deficity a inštitucionálne ?i legislatívne zaostávanie,“ doplnil Fige?.
Priznáva, že mal aj isté obavy o náš vstup do EÚ. „Obával som sa vnútorných sporov v koalícii, ktoré mohli oslabi? jej stabilitu a výsledky. Náro?ný bol spor o budúcnos? SDK, teda hlavnej koali?nej strany. Ešte citlivejším bol návrh koali?nej strany SD? pod vedením Jozefa Migaša, v tom ?ase predsedu NR SR, na vyslovenie nedôvery premiérovi Mikulášovi Dzurindovi. Naš?astie, ustáli sme to,“ poznamenal.
Z vonkajších udalostí sa obával tendencie uprednostni? menšiu skupinu krajín pre vstup do Únie. „Bola to aj obava z príliš ve?kého jednorazového rozšírenia a následnej zmeny a oslabenia akcieschopnosti Únie. Obmedzené, teda malé rozšírenie EÚ ako preferovaný scenár prevažovalo až do obdobia rokov 2001 – 2002. Tento scenár so Slovenskom nepo?ítal,“ vysvetlil Fige?.
Slovensko muselo splni? množstvo podmienok a urobi? reformy, aby mohlo do Únie vstúpi?. „Vláda a parlament podávali za vyše pä? rokov bezprecedentný výkon. Z výsledkov a zmien v tomto období Slovensko ?erpá a žije dodnes. Od priamej vo?by prezidenta, cez verejné obstarávanie, kompatibilitu výrobkov, sektorové reformy, vytvorenie regionálnej samosprávy a decentralizáciu až po prijatie pravidiel pre azyl a migráciu, pre vo?ný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a pracovnej sily,“ opísal Fige?, pre ktorého to boli naj?ažšie roky v jeho politickom živote. „Z h?adiska intenzity práce, totálneho diplomatického nasadenia a komunikácie doma i v zahrani?í,“ doplnil.
Vstupu Slovenska do Únie predchádzalo dosia? jediné úspešné referendum. Koali?ní aj opozi?ní politici sa na jeho podporu spolo?ne prešli po Bratislave, na ú?as? v referende vyzýval aj Vladimír Me?iar. „Vedeli sme, že na našej ceste do EÚ bude aj dôležité celoštátne referendum. Nechcel som by? hlavným vyjednáva?om v procese, ktorého výsledky odmietnu ?udia v referende, ako sa to stalo v Nórsku,“ uviedol pre TASR Fige?.
Integrácia bola pod?a jeho slov kombináciou zodpovedného politického a odborného konania. „Aj preto sa slovenská podpora pre ?lenstvo dlhodobo pohybovala na úrovni 60 – 70 percent. Úspešná cesta do EÚ bola najkonsenzuálnejším cie?om našej politiky za celé desa?ro?ie od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Podporovali ho parlamentné politické strany, profesijné združenia a komory, odbory, samosprávy, univerzity, cirkvi, mimovládne organizácie a médiá,“ pripomenul.
Slovenskú stratégiu vyjednávaní ozna?il za ambicióznu, konštruktívnu a realistickú. „Aj preto bola úspešná,“ podotkol a pripomenul, že prístupová zmluva bola podpisovaná pod Akropolou v Aténach 16. apríla 2003 za gréckeho predsedníctva Rady EÚ. „Za Slovensko sú pod zmluvou podpisy prezidenta Rudolfa Schustera, premiéra Mikuláša Dzurindu, ministra zahrani?ných vecí Eduarda Kukana a môj ako hlavného vyjednáva?a. Bola to udalos? historického významu. Pero, ktorým som zmluvu podpísal, mi grécky protokol daroval. Mám ho odložené ako vzácnu spomienku,“ zaspomínal si Fige?.
Zdroj feed teraz.sk
