Slávny futbalista je držite?om mnohých „naj“. Popluhár sa stal vôbec prvým najlepším futbalistom roka v ?eskoslovenskej republike (v roku 1965). Ako prvý slovenský futbalista sa dostal do vybraného mužstva sveta (v roku 1963). Potom si obliekol aj dres výberu Európy a jeden z najslávnejších anglických futbalistov Stanley Matthews si ho pozval na ve?kolepú exhibíciu pri oslave svojho jubilea. Odohral 62 medzištátnych zápasov. Debutoval hne? na majstrovstvách sveta 1958 vo Švédsku a odvtedy si zostavovatelia reprezenta?ných jedenástok za takmer desa?ro?ie nevedeli nomináciu predstavi? inak ako s Popluhárom v strede obrany.
Získal bronz na ME 1960 vo Francúzsku i striebro na MS 1962 v ?ile. „Pred odchodom do Južnej Ameriky nás každý odpisoval. V jedných viedenských novinách o nás dokonca napísali, že na?o tam cestujeme, ve? si ani neškrtneme… A napokon sme to dotiahli až do finále. Takou satisfakciou bolo, že sme po MS hrali s Rakúšanmi prvý prípravný zápas vo Viedni a vyhrali sme nad nimi 6:0,“ zaspomínal si Popluhár v rozhovore, ktorý poskytol TASR necelý mesiac pre svojou smr?ou.
Vyše desa? rokov bol pilierom obrany Slovana Bratislava. Pri ?om vyrástli a dostali sa do reprezenta?ného dresu takí vynikajúci slovenskí hrá?i, ako Alexander Horváth alebo Vladimír Hrivnák zo Slovana, ale aj trnavský Kamil Majerník alebo z východu Slovenska Jozef Bomba. V drese „belasých“ sa trikrát tešil z triumfu v ?eskoslovenskom pohári. Experti ho stavali na úrove? hrá?ov ako Alfredo di Stéfano, Lev Jašin, Josef Masopust ?i Ferenc Puskás.
Popluhára objavil v Bernolákove tréner B-mužstva Slovana Viliam Vanák, ke? tam zavítal so svojím mužstvom. Popluhárovi nesta?ila jedna pozvánka na tréning najlepšieho slovenského klubu, ale ke? sa kone?ne objavil na trávniku Tehelného po?a, všimol si ho tréner á?ka Jim Š?astný a ako bolo jeho zvykom, hne? mu pridelil prezývku „Bimbo“. Pripomenul mu totiž robustnú postavu dávneho viedenského kanoniera Bindera a jeho prezývku. Cesta do dresu belasého á?ka však tým nebola otvorená. Ján Popluhár narukoval do ?ervenej hviezdy Brno a tam sa stal stabilným záložníkom. Stálo potom Slovan nemálo pe?azí, aby ho získali na Tehelné pole. Tam mu Jim Š?astný našiel ten najsprávnejší post – stopéra. Tak sa za?ala kariéra najslávnejšieho slovenského futbalistu.
Popluhára obišlo nieko?ko zaslúžených triumfov. Nikdy sa nemohol poteši? zo zisku titulu majstra ?eskoslovenska, hoci ich Slovan v tejto ére získal osem, iba blízko k tomu bol pri troch vicemajstroch. Tesne minul Popluhára aj najvä?ší triumf v histórii „belasých“ – Pohár ví?azov pohárov v roku 1969. I ke? dlho pomáhal na ceste k nemu, v danom okamihu bol takmer ako 35-ro?ný profesionál vo francúzskom klube Olympique Lyon. „Hral som za Slovan v prvom i druhom kole, no semifinále a finále už nie, lebo som prestúpil do Olympique Lyon. Bola to nová etapa v mojej kariére. Môj prestup vybavili funkcionári v podstate za jedno popoludnie. Z piatka na sobotu som cestoval do Francúzska, celkom sám, bez doprovodu. Ke? som prišiel do Lyonu, pospal som si na hoteli dve-tri hodinky a ve?er o siedmej som hral prvý zápas. Mal som v nohách 1501 km, dal som si kávu a hral. Sú?asní hrá?i také nie?o nepoznajú. S Lyonom sme boli štvrtí, tretí v tabu?ke, raz sme skon?ili druhí. Bola to pekná skúsenos?, aj ke? som bol najhoršie plateným hrá?om mužstva,“ uviedol v rozhovore pre TASR.
Na futbal nezanevrel ani vo svojom futbalovom dôchodku. Nevyšli mu pokusy v pozícii trénera, na ponuky by? funkcionárom nereagoval. Chcel by? v prostredí najbližšie k hrá?om, prevzal na nieko?ko rokov staros? o výstroj reprezentantov v za?iatkoch slovenskej samostatnosti. „Bol som, som a aj budem ?lovek, ktorý si za svojou robotou stojí. Nikto nevie, že ešte predtým, ako som bol kustód, som rozbiehal kontakty so sponzormi – Adidasom, Pumou, ?asto som chodieval do Prahy. Tým som za?ínal, ale potom nemal kto robi? kustóda, tak som sa tej práce ujal. Bola to moja vizitka a myslím si, že za tú prácu ako aj za moju hrá?sku kariéru, sa hanbi? nemusím. Nikdy som nemal hviezdne maniere a svoju prácu som si vždy vážil.“
Krátko po jeho smrti mu prezident UEFA Michel Platini udelil Smaragdový rad UEFA, od roku 2010 nesie jeho meno aj cena pre najlepšieho slovenského Futbalistu roka. V roku 1967 dostal Svetovú cenu za fair play (World Fair Play Award), a to konkrétne za zastavenie hry na MS v ?ile po zranení Pelého. V roku 2002 mu prezident Rudolf Schuster udelil štátne vyznamenanie Rad ?udovíta Štúra I. triedy. V 1995 Jánovi Popluhárovi udelili aj Cenu fair play predsedu SOV za „celoživotné vystupovanie v duchu fair play“.
Zdroj feed teraz.sk
