Slovenský chlieb je symbolom pohostinnosti krajiny

Bratislava 11. decembra (TASR) – Slovenský chlieb je symbolom pohostinnosti krajiny. Dovoz chleba v SR sa však za posledných sedem rokov zdvojnásobil, pri?om ide vä?šinou o mrazený polotovar, ktorý nie je v takej kvalite ako chlieb vyrábaný v slovenskom prostredí. Vo štvrtok to povedal na tla?ovom brífingu predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD) pri príležitosti prezentácie Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) v NR SR.

„?o iné môžeme podpori?, ke? nie spotrebu nášho domáceho slovenského chleba? Sme sú?as?ou Európskej únie, je vo?ný pohyb osôb, tovarov, služieb aj chleba, ale to neznamená, že by sme nemali my Slováci podpori? to, aby, ke? si chlieb kupujeme a chceme jes? ten slovenský chlieb, aby sme vedeli, že je to slovenský chlieb,“ povedal Raši.

Predseda SZPCC Milan Lapšanský doplnil, že sa s Rašim stretol už v októbri tohto roka, ke? ho informoval o problémoch, výzvach a budúcich o?akávaniach slovenského pekárstva. Aj pre ne?innos? alebo neš?astné riešenia politikov v minulosti sa pod?a neho Slovensko dostáva do situácie ?oraz vä?šej závislosti od dovozu potravín. Preto zväz navrhuje, aby štát pripravil národnú stratégiu na ochranu slovenských potravín, ktorou by sa do budúcna riadila každá vládnuca garnitúra.

„Trh s potravinami ovládajú štyri obchodné zahrani?né re?azce a tie ur?ujú, ?o Slováci budú jes? a ko?ko za potraviny budú plati?. V poslednom ?ase rastie dovoz chleba, pe?iva a kolá?ov z Belgicka, Nemecka ?i Po?ska. A to napriek tomu, že slovenskí pekári tieto produkty vedia vyrobi? v porovnate?nej kvalite, cene a disponujú dostato?nými výrobnými kapacitami. Slovenskej ekonomike dovozy potravín, ktoré vieme vyrobi? doma, spôsobujú hospodárske škody,“ spresnil Lapšanský.

Slovensko pod?a neho prichádza o zna?né príjmy z daní a odvodov, ktoré by inak zaplatili slovenské výrobné podniky. Import chleba má hodnotu viac ako 200 miliónov eur ro?ne. Preto vyzvali poslancov, aby podporili legislatívne opatrenia, ktoré nevyžadujú žiadne peniaze zo štátneho rozpo?tu. Naopak, opatrenia prinesú nielen viac pe?azí štátu, ale podporia aj pestovate?ov, spracovate?ov a slovenských spotrebite?ov, ktorí budú ma? doma potraviny plne pod kontrolou slovenských štátnych kontrolných orgánov.

„Chceme funk?né legislatívne opatrenia, ktoré nám pomôžu preži?, by? udržate?nými a zásobi? našu krajinu v objemoch, ktoré naši slovenskí spotrebitelia potrebujú,“ dodal Lapšanský s tým, že tieto opatrenia nie sú v rozpore s legislatívou EÚ.