V novembri toho istého roku vtedajší prezident SR Michal Ková? rokoval v Bruseli s Manfredom Wörnerom, ktorý bol v tom ?ase generálnym tajomníkom Aliancie. Slovensku ako aj ?esku, Ma?arsku a Po?sku vyjadrila Aliancia podporu v snahe o nadobudnutie ?lenstva v NATO. „Touto návštevou sa za?ala nová éra konkrétnej praktickej spolupráce medzi Slovenskou republikou a NATO. Rozhovory, ktoré sa pri tejto príležitosti uskuto?nili, otvorili priestor pre rozvoj kvalitatívne nových vz?ahov medzi Alianciou a vtedy novovzniknutou Slovenskou republikou,“ uviedol Ková? o svojej prvej návšteve v Bruseli po?as stretnutia s predstavite?mi Aliancie v roku 1996, informuje TASR na základe archívu NATO.
Vtedajší slovenský premiér Vladimír Me?iar vo februári 1994 na stretnutí s Wörnerom v sídle NATO v Bruseli podpísal dokument o pristúpení SR k programu praktickej bilaterálnej spolupráce partnerských krajín a NATO, známy ako Partnerstvo za mier (PfP). Po návrate z Bruselu premiér uviedol, že podpis deklarácie o prihlásení sa Slovenska k projektu Partnerstvo za mier je potvrdenie politického rozhodnutia a za?iatok cesty k jeho za?leneniu do euroatlantických bezpe?nostných štruktúr.
Na Slovensku sa v roku 1997 konalo referendum týkajúce sa práve vstupu SR do NATO. Tri otázky referenda navrhla Me?iarova vláda: 1. Ste za vstup SR do NATO? 2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR? 3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?
Prezident Ková? rozhodol o spojení referenda so štvrtou otázkou na základe peti?nej akcie s podporou 521.000 podpisov: Súhlasíte, aby prezidenta SR volili ob?ania SR pod?a priloženého návrhu ústavného zákona priamo?
Na pokyn vtedajšieho ministra vnútra Gustáva Kraj?iho však boli vytla?ené lístky iba s tromi otázkami a ú?as? na referende dosiahla 9,53 percenta, takže bolo neplatné.
Zdroj feed teraz.sk
