V novembri toho istého roku vtedajší prezident SR Michal Kováč rokoval v Bruseli s Manfredom Wörnerom, ktorý bol v tom čase generálnym tajomníkom Aliancie. Slovensku ako aj Česku, Maďarsku a Poľsku vyjadrila Aliancia podporu v snahe o nadobudnutie členstva v NATO. „Touto návštevou sa začala nová éra konkrétnej praktickej spolupráce medzi Slovenskou republikou a NATO. Rozhovory, ktoré sa pri tejto príležitosti uskutočnili, otvorili priestor pre rozvoj kvalitatívne nových vzťahov medzi Alianciou a vtedy novovzniknutou Slovenskou republikou,“ uviedol Kováč o svojej prvej návšteve v Bruseli počas stretnutia s predstaviteľmi Aliancie v roku 1996, informuje TASR na základe archívu NATO.
Vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar vo februári 1994 na stretnutí s Wörnerom v sídle NATO v Bruseli podpísal dokument o pristúpení SR k programu praktickej bilaterálnej spolupráce partnerských krajín a NATO, známy ako Partnerstvo za mier (PfP). Po návrate z Bruselu premiér uviedol, že podpis deklarácie o prihlásení sa Slovenska k projektu Partnerstvo za mier je potvrdenie politického rozhodnutia a začiatok cesty k jeho začleneniu do euroatlantických bezpečnostných štruktúr.
Na Slovensku sa v roku 1997 konalo referendum týkajúce sa práve vstupu SR do NATO. Tri otázky referenda navrhla Mečiarova vláda: 1. Ste za vstup SR do NATO? 2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR? 3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?
Prezident Kováč rozhodol o spojení referenda so štvrtou otázkou na základe petičnej akcie s podporou 521.000 podpisov: Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?
Na pokyn vtedajšieho ministra vnútra Gustáva Krajčiho však boli vytlačené lístky iba s tromi otázkami a účasť na referende dosiahla 9,53 percenta, takže bolo neplatné.
Zdroj feed teraz.sk
