Slovensko výrazne zvýšilo financovanie zo zahraničia

Bratislava 5. novembra (TASR) – Štát v priebehu uplynulého roka výrazne zvýšil svoju závislosť na financovaní zo zahraničia. V októbri tohto roka bol podľa údajov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) podiel štátneho dlhu v rukách nerezidentov 53,4 %. Medziročne sa tak zvýšil o 6,1 percentuálneho bodu (p. b.), pričom ide o jedno z historicky najvyšších čísiel, upozornil v aktuálnom komentári hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.

„Od minulej jesene sa pomer medzi financovaním z domácich zdrojov a zo zahraničia prakticky otočil. Kým v októbri 2023 mali rezidenti podiel na celkovej držbe vládnych dlhopisov takmer 53 % a nerezidenti niečo cez 47 %, tak po roku to bolo cez 53 % v prospech nerezidentov a necelých 47 % na strane rezidentov,“ priblížil Gábriš s tým, že financovanie z domácich zdrojov obvykle prináša väčšiu dlhodobú stabilitu.

Štát ku koncu októbra dlhoval domácim aj zahraničným investorom približne 73,4 miliardy eur. Väčšina z toho bola formou vládnych dlhopisov v objeme 69,3 miliardy eur. SR si tento rok prostredníctvom štátnych dlhopisov požičala nominálne takmer 13 miliárd eur, pripomenul analytik s tým, že do konca roka bude zrejme ešte jeden aukčný predaj dlhopisov.



„Štátu v tomto náraste dlhového financovania pomáha uvoľnená dlhová brzda po voľbách, nárast hotovostnej rezervy, ako aj stále relatívne dobré externé prostredie. Na finančných trhoch sme zatiaľ nevideli väčšiu turbulenciu,“ zhodnotil Gábriš. Aktuálne uvoľňovanie menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB) podľa neho prichádza vláde celkom vhod, napriek tomu však budú náklady na obsluhu dlhu vyššie, ako sme boli zvyknutí v predchádzajúcej dekáde.

Pripomenul, že k rastu hrubého dlhu Slovenska prispelo aj vytvorenie väčšej hotovostnej rezervy na nadpriemernej úrovni 8 % HDP. Znižovanie dlhu tak bude možné dosiahnuť aj cez zníženie tejto rezervy, ak to situácia dovolí. „Dôveryhodné a stabilné verejné financie sú preto dôležité. Momentálne pri desaťročnom dlhu ešte stále platíme druhú najvyššiu rizikovú prirážku v eurozóne po Taliansku,“ doplnil ekonóm.